Petra Noskaiová,
Daniel Buranovský
Petra Noskaiová je známa najmä ako vyhľadávaná interpretka starej hudby, cudzí jej však nie je ani piesňový repertoár 19. storočia, ku ktorému má blízko zrejme aj vďaka spoluprácam na projektoch Vladimíra Godára. K nim patrí aj nahrávka výberu z ruských uspávaniek z 19. a raného 20. storočia. Je ich dovedna 24, čo pri vzájomných podobnostiach vyplývajúcich zo špecifických žánrových charakteristík môže byť zaťažkávacím testom poslucháčskej výdrže. Jednotlivé piesne (doplnené klavírnymi kompozíciami rovnakého žánru) sú zostavené tak, že buď tóninou, výrazom, alebo nejakým iným kompozičným prvkom navzájom nadväzujú a – aspoň sa mi tak zdá – majú tvoriť jednoliate pásmo. Vypočuť si ho celé od začiatku do konca si ale žiada značnú mieru trpezlivosti a koncentrácie, takže tento album chápem skôr ako antológiu, z ktorej možno slobodne vyberať jednotlivé kúsky.
Čo teda obsahuje? Otvára ju Varlamovova Kozácka uspávanka na typicky „kaukazský“ text Michaila Lermontova, ktorého lokálny kolorit sa však prejavuje až od druhej strofy. Škoda, že na nahrávke je zachytená len prvá strofa, poslucháčovi tak môže uniknúť skladateľov pokus o ľahko orientálne zafarbenie hudobného sprievodu. Samozrejme, v tomto výbere nesmie chýbať Glinka – jeho uspávanka z cyklu Rozlúčka so Sankt Peterburgom sa vyznačuje typicky glinkovskou melodikou a kontrastmi medzi uvoľnenými a vyslovene dramatickými polohami. Tie sú v podaní Petry Noskaiovej zvlášť zvýraznené vďaka nahromadeniu hlásky „r“ vo veršoch „Stradania i poteri, roj strašnych grjoz i gorkych dum“, hoci neviem, či išlo o interpretačný zámer. Takisto nechýba Čajkovskij s krásnou Uspávankou do búrky a reprezentovaná je tu aj kompletná Mocná hŕstka. Balakirev svojou mladíckou, prostou, no nádhernou Uspávankou, Cézar Kjuj inštrumentálnou Berceuse, z Musorgského niekoľkých uspávaniek sa do výberu dostala Spi, usni sedliacky syn so zaujímavými modálnymi postupmi, Rimskij-Korsakov je zastúpený harmonicky nápaditou uspávankou zo svojej opernej prvotiny Pskovčanka. Medzi uspávankami sa ocitla aj Borodinova Spiaca princezná, pre ktorú jej autora Musorgskij údajne nazval „ospalým lesným mužom“, hudobne však patrí k najoriginálnejším piesňam v tomto výbere.
Jej melódia je vyslovene triviálna, no neprestajné synkopické ostinato na veľkej sekunde a netradičné celotónové postupy boli vtedajšou „hudbou budúcnosti“ a neskôr našli odozvu u Debussyho aj Ravela. K slovu sa dostáva aj muž z „opačnej strany barikády“, Anton Rubinštejn, s Berceuse z jeho Verschiedene Stücke op. 93 a tiež skladatelia z moskovského okruhu Sergej Tanejev a Anton Arenskij, ktorého Uspávanka z Piatich piesní op. 70 z roku 1904 má už ľahko secesný nádych. Pri inštrumentálnych uspávankách zrejme miera hudobnej originality či invencie nebola hlavným kritériom výberu – možno tu nájsť zaujímavé a pianisticky vďačné kúsky ako napr. Ľapunovovu Berceuse z Douze études d‘exécution transcendentale op. 1 a na druhej strane aj skladby ako Berceuse Gennadija Korganova, ktorú by som neváhal označiť za salónny gýč. Záver patrí Uspávanke medvedice z kresleného filmu Umka (autor Jevgenij Krylatov), ktorej výberu nie celkom rozumiem – možno má za úlohu „pohladiť na duši“ skoršie ročníky, prípadne vzbudiť akúsi nostalgiu, no podľa mňa by na albume vôbec nemusela byť...
Petra Noskaiová spieva kultivovane, s rešpektom k notovému zápisu, s peknou výslovnosťou ruštiny aj zrozumiteľnou artikuláciou. Ku cti jej slúži, že sa neoddala zlozvyku spevákov transponovať piesne do vhodnejšej polohy a spieva ich v pôvodných tóninách aj napriek tomu, že sú určené rôznym hlasovým odborom. Jej partnerom na nahrávke je klavirista Daniel Buranovský, ktorý elegantne a citlivo sprevádza, hoci pri inštrumentálnych kompozíciách si dovoľuje pomerne veľkorysé narábanie s agogikou, v dôsledku čoho z jeho hry cítiť závan ľahko zasnenej letargie. Ale veď prečo nie, keď ide o ruské uspávanky...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.