Burlas, Fujak, Király,
Kubička, Matej, Szeghy, Tóth, Urban Hudák
Real Music House 2016
Sotva stíchli ovácie, ktoré na Radio_Head Awards zožal album secret VOICE Evy Šuškovej, a na trhu sa objavilo jeho pokračovanie s veľavravným dodatkom electric. Jeho produkcie sa po Hudobnom fonde ujalo agilné vydavateľstvo Real Music House, zosobnené Róbertom Pospišom a Martinom Sillayom, ktorí produkovali aj prvý z titulov. Zmena sa prejavila tak na zovňajšku (ak bol prvý album vizuálne pútavý, tento je – nielen vďaka krásnym a nápaditým „kresbostrihom“ Doroty Sadovskej – takmer luxusným artiklom), ako aj na hudobnom obsahu. Ten sa od viac-menej presne notovanej hudby posúva k polohám voľnej improvizácie, elektroniky či zvukovej poézie, takže jednoznačné žánrové zaradenie v prípade budúcoročnej nominácie albumu do spomenutej súťaže bude ťažšie. secret VOICE electric možno chápať aj ako „praktickejšiu“ a „prenosnejšiu“ verziu projektu recitálu sólového ženského hlasu, ktorý si namiesto sprievodných nástrojov vystačí s aparatúrou, prehrávajúcou pripravené podklady. Iní sú aj oslovení autori – s výnimkou Iris Szeghy a Martina Burlasa: Fero Király, Daniel Matej, Juraj Vajó, Miroslav Tóth, Víťazoslav Kubička a Július Fujak. Znamená to generačnú pestrosť aj rôznorodosť estetík.
Čo však ich skladby majú spoločné, je motív ženy – či už ako zosobnenia krehkosti a krásy, ale aj ako objektu, na ktorom je páchané násilie, objektu poníženia a deštrukcie. Mimohudobný obsah často dominuje a v nejednom prípade sa nad ním vznáša opar etického apelu. Predpokladám, že nešlo o zámer, no prakticky všetky skladby na albume v sebe majú kúsok z toho, čo zvyknem polovážne označovať termínom „slovenské doloroso“ (elegickosť, baladickosť, lyrizmus s tragickým nádychom atď.), ktoré akoby patrilo ku konštantám, charakterizujúcim slovenskú hudbu minimálne od čias Suchoňa. Dôležitejšou črtou secret VOICE electric je však jeho autenticita. Jednotlivých autorov (alebo aspoň tých, ktorých poznám bližšie) dokážem spoznať s takmer stopercentnou istotou – či už na základe hudobného materiálu, alebo tém, ktorých sa dotýkajú a ktoré sú im vlastné. A stopercentne autentická je aj hlavná protagonistka; jej hlas možno rozoznať okamžite, nech sa práve nachádza v akejkoľvek výrazovej polohe.
Album otvárajú Námorníci Martina Burlasa, symbolicky premosťujúci secret VOICE electric s burlasovským záverom jeho akustického predchodcu. Odzbrojujúco jednoduchá strofická pieseň s prostým klávesovým sprievodom a „zaprášená“ nostalgickým šumom elektroniky je päťminútovým vyjadrením esencie poetiky svojho tvorcu a zároveň – ako jediná skladba v piesňovom formáte – tvorí výrazný kontrast voči zvyšku albumu. Ženský hlas ako nositeľ abstraktného obsahu, oslobodeného od mimohudobných asociácií, sa zjaví len v úvode January 2016 Fera Királya – ako improvizovaný dvojhlasný kontrapunkt ústiaci do spracovania autorových Extended Piano Studies pre klavír a softvér, ktorý jeho zvuk modifikuje v reálnom čase. Tak, ako Fera Királya bytostne vystihuje zenový pokoj, Daniela Mateja zasa hektika dekonštruovaného slova „miserere“, rozloženého na slabiky a navrstveného v rýchlych, trhaných repetíciách.
Spevácka tour de force úvodu Matejovej skladby MORSeARIA (miserere) dokáže – obzvlášť pri živom predvedení – pôsobiť priam ako rana medzi oči, ktorá sa vzápätí prepadne do tichej lamentácie. Neviem si predstaviť speváčku, ktorá by tento kontrast dokázala stvárniť lepšie ako Eva Šušková... Juraj Vajó (v spolupráci s členmi zoskupenia Urban Hudák, Ferom Királyom a Borisom Vaitovičom) v skladbe ... pre ženský hlas a pás opäť krúži okolo starozákonných tém s ambíciou aktuálneho spoločensko-kritického apelu. Text z Midraša o Sodome, ktorý speváčka recituje v českom preklade, sa dotýka témy prisťahovalectva, resp. negatívnych postojov uzavretej komunity voči nemu. V rozprávaní o dvoch ženách, brutálne potrestaných pre prestúpenie zákazu podať privandrovalcovi pomocnú ruku, však do popredia vystupuje skôr motív kolektívneho a zákonom posväteného prejavu sadistických inštinktov. Podklad vytvorený zostrihaním záznamu Vajóovej orchestrálnej skladby Midrash v podaní Slovenskej filharmónie vyznieva v tomto kontexte až mrazivo morbídne.
Sadistické inštinkty sa dostávajú k slovu aj v Lamente riaditeľky, zamýšľanom ako finále opery Zázračná masážna tyč Mira Tótha, hoci tu je akékoľvek etické posolstvo automaticky vylúčené frapantným sarkazmom – na stony a chrčanie ženy „zvrhnutej z piedestálu“ odpovedá disonantný chór opakovanými „vyznaniami lásky“. A pod tým všetkým pracuje dobre premyslená, z malého množstva jednoduchých elementov efektne zostavená hudobná štruktúra. Ešte frapantnejšie tento sarkazmus vyznie v susedstve Portrétu ženy Víťazoslava Kubičku, nevinnej elektroakustickej skice „nasvecujúcej“ ženský hlas pri vyjadrovaní rozličných emocionálnych stavov. Hudbou s posolstvom sú aj zvyšné dve stopy albumu. K prísne skomponovanému vokálnemu partu skladby Story pridala Iris Szeghy elektronickú stopu (vytvorenú v spolupráci s Jurajom Ďurišom a zmixovanú v renomovanom amsterdamskom štúdiu STEIM), a ponúkla tak apokalyptickú víziu človeka-hlasu postupne pohlcovaného „čoraz agresívnejšími zvukmi civilizácie“.
Oceňujem kvalitu spracovania aj interpretácie, no tento typ moralizujúcich odkazov mi pripadá trocha prvoplánový. Podobný problém mám aj so záverečným Nikde Júliusa Fujaka, ktorý si vybral text rovnomennej básne Daniela Pastirčáka. Hoci sa dokážem stotožniť s jej obsahom („stiahli ťa z kože/kriste/vypchali/cukrovou vatou...“) a myslím si, že Fujakov zámerne „schizofrenický“ hudobný podklad (a tiež spôsob zhudobnenia samotného textu) k nej tvorí priliehavý významový kontrapunkt, moralizujúce vyznenie zatiaľ neviem prijať celkom bez výhrad.
V každom prípade, secret VOICE electric je exkluzívny a po každej stránke veľmi kvalitne pripravený titul. Nie všetko na ňom osloví každého v rovnakej miere, no to už je delikátna záležitosť osobných preferencií. To, čo si zaslúži obdiv v prvom rade, je umelecká odvaha Evy Šuškovej. V súčasnosti nepoznám inú slovenskú klasickú speváčku, ktorá by sa pustila do podobného projektu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.