Daniela Kardošová
Symfonický orchester Slovenského rozhlasu,
Tibor Frešo, Ladislav Slovák
Klavírne duo Dezidera Kardoša
Je užitočné pripomínať si tvorivé profily slovenských skladateľov aj prostredníctvom pohľadu na kompozičný druh, ktorým možno dobre dokumentovať ich individuálny rast a dozrievanie. Konkrétne mám na mysli klavírnu tvorbu. Takto zamerané sú zvukové nosiče s hudbou J. L. Bellu, E. Suchoňa, J. Cikkera, D. Martinčeka či I. Zeljenku. Najnovšie je v tomto zmysle k dispozícii kompozičný odkaz Dezidera Kardoša. Napriek tomu, že Kardoš sa počas svojho života etabloval ako brilantný symfonik, zanechal nesporné hodnoty aj v komornej tvorbe a významne prispel aj do slovenskej klavírnej literatúry.
Dramaturgia zostavená z klavírnej tvorby skladateľa ašpiruje na úplnosť. Sú v nej zastúpené obidve suity z raného obdobia vývoja autora – Klavírna suita č. 1 (1934) z čias jeho štúdia v kompozičnej triede Alexandra Moyzesa a Klavírna suita č. 2 (1937).
Tá bola prvým dielom, ktoré mladý Kardoš skomponoval pod dohľadom Vítězslava Nováka na Majstrovskej škole pražského konzervatória. Kým v Prvej suite samostatne zúročuje klasicko-romantické dedičstvo (trojčasťovosť, výber harmonických prostriedkov, spôsob vedenia hlasov, dôraz na poslednú časť) a presahuje rozmer školskej práce, v Druhej suite je zrejmý Kardošov posun vo voľbe inšpiračných zdrojov. Novák síce kládol dôraz na získanie kompozično-technickej disciplíny prostredníctvom polyfonickej prepracovanosti nápadov, no nebránil svojim zverencom využiť aj „modernejšie“ kompozičné postupy. Preto táto suita začína neobvykle Passacagliou a transfer podnetov z hudby Bélu Bartóka v záverečnom Grotesknom pochode sa javí ako významná inovačná črta vo vývoji skladateľa.
Cyklus Bagately, op. 20 (1948) vznikol v období, kedy skladateľ vo viacerých opusoch zužitkoval svoj obdiv k východoslovenskej ľudovej piesni, s ktorou ako redaktor Prešovského a neskôr Košického rozhlasu (1939–1951) prichádzal do kontaktu. Pozoruhodný Koncert pre orchester (1957) otvoril skupinu Kardošových skladieb koncertantného typu z rokov dozretia a štýlovej stabilizácie autorovho rukopisu. Do tejto skupiny patria aj dva Klavírne koncerty. Prvý pochádza z roku 1969 a charakterizuje ho dôraz na intervalovú výstavbu melodických nápadov, konštruktívna vôľa, drsnosť akordických komplexov a permanentné evolučné napätie v rytmicko-metrickej vrstve, ktorým však oponujú lyricko-meditatívne tóny, introvertnosť a zvukovo-farebná invencia (typické už pre raný skladateľov opus Piesne o láske).
Druhý klavírny koncert skladateľovi zabránila dokončiť smrť v roku 1991. Zo skíc ho dokončil Kardošov žiak Vladimír Bokes. Podobne ako v epilógu Kardošovej komornej tvorby, v 5. sláčikovom kvartete, aj tu sa skladateľ vyjadruje kompaktnejšie a nehýri natoľko evolučnosťou.
Už viac desaťročí sa intenzívnej propagácii Kardošovej tvorby v organizačnej i interpretačnej oblasti venuje skladateľova dcéra, klaviristka Daniela Kardošová. Celý titul, od dramaturgie cez text v booklete (s nemalou dávkou sebaprezentácie) až po výber fotografií, je súčasťou tejto aktivity. Dcérina profesionálna orientácia viedla otca k napísaniu Klavírneho koncertu č. 1, ona presvedčila
V. Bokesa, aby zrekonštruoval naskicovaný tvar 2. Koncertu a aby upravil do štvorručnej podoby priezračný cyklus Bagately pre potreby klavírneho dua, ktoré vytvorila s Tatianou Lenkovou-Hurovou.
Pri počúvaní Kardošovej hudby treba uznať, že interpretka otcovej hudbe skutočne rozumie, dokáže priblížiť jej individuálne črty, hrá precízne a zanietene. Skladateľova klavírna tvorba je vďaka tomu zastúpená na reprezentatívnej úrovni. Treba ľutovať, že sa na CD nedostali Klavírne štúdie z roku 1947, cyklus, v ktorom Kardoš nezaprel hľadanie tvrdšieho expresívneho zvuku a ktorý bol v publicisticko-hodnotiacom spektre nastupujúceho socialistického realizmu na sklonku 40. a v priebehu 50. rokov minulého storočia hodnotený ako „formalistický“, a tým – v podstate až doteraz – vylúčený z pozornosti interpretov.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.