Prvé, čo poslucháča na novom albume Júliusa Fujaka Various Comprovisations zaujme, je forma CD doplnená autorovými teoretickými textami na pomedzí muzikológie a hudobnej semiotiky. Rozsah mi nedovoľuje hlbšie analyzovať túto časť, v ktorej sa objavujú mená ako Peter Faltin, Vladimír Godár či John Cage, preto sa rovno presuniem k názvu, ktorý ak nie je pre Fujakovu tvorbu smerodajný, tak aspoň iniciačný. Iniciačný v súvislosti s načúvaním ako takým, keďže koncept komprovizácie výrazne odhaľuje spôsob, akým Fujak uvažuje o hudobnej improvizácií, kompozícii a ich vzájomnom prestupovaní sa. I o hybridnosti tohto neologizmu, rozrušujúceho hranice medzi striktnou improvizáciou a nemennou kompozíciou, už boli napísané viaceré eseje, objasňujúce jeho opodstatnenosť. Július Fujak hovorí o komprovizácii v kontexte svojho diela ako o „modus vivendi“, teda o podmienke spolunažívania oboch zdanlivo nezlučiteľných pólov.
Onú zhodu, zmierenie a nájdenie rovnováhy možno sledovať skrz teoretické práce až ku kolobehu každodennosti, v ktorej sa objavuje ako akési Fujakovo životné krédo. Určite je namieste zamyslieť sa nad potrebami vytvárania podobných novotvarov, s ktorými sa môžu vynárať rôzne riziká, zbytočné „škatuľky“, zmätočné odkazy či maskovania. V súvislosti s Various Comprovisations však skôr zaujme ono pnutie pojmu komprovizácia, dočasná zhoda, ktorá charakterizuje všetkých sedem skladieb, improvizácií, komprovizácií, špecifických zvukových prostredí, akokoľvek ich nazveme. Napriek tomu, že boli nahraté v rôznych obdobiach (2009–2015), vyznačujú sa plynulým prechodom medzi súkromným životom v podobe „rodinného“ zvukového albumu, tým teoretickým, z ktorého sa vyplavuje spätosť s mestom Nitra a umeleckým, v ktorom sa rozrušujú hranice medzi vysokým a nízkym, duchovným a konzumným, hudobným a nehudobným.
Neexistujú tu viditeľné ani počuteľné ohraničenia, zvuky sa voľne prelievajú z osobného denníka rodinných detailov skrz tzv. field recordings a zvukové fragmenty rôznych Fujakových projektov (počuť tu napríklad trio NE:BO:DAJ, spoluprácu s Boleslavom Kladivom či Jean-Michel van Schouwburgom) až do záverečnej deklamácie teoretickej práce. Dobrým príkladom tematického záujmu a rozsahu albumu je zvukový prechod z Nitrianskeho Hrádku, kam Fujaka nasmerovali stopy dávnej minulosti až k regálom nákupného centra.
Fujakov svet koláže sa môže v určitých momentoch javiť ako nepriepustná bublina, ktorú okolo seba dlhodobo nafukuje, to však nevnímam ako negatívum, pretože odmenou za pozorné načúvanie nie je nič viac a nič menej ako vnor do poetiky, v ktorej možno objaviť mnohé nekonvenčné riešenia. Nakoniec Various Comprovisations sľubuje stopercentný komprovizačný materiál, ako so štipkou irónie dodáva sám autor. Podobne sa javí aj jeho odpoveď na otázku, prečo práve komprovizácia? „A prečo nie? “ Tak prečo hlbšie nenazrieť do diela skladateľa a experimentátora, ktorý v 90. rokoch spoločne s Burlasom, Matejom, Piačekom, Burgrom či Kladivom vniesol na slovenskú scénu čerstvý vánok „iného“ premýšľania o hudbe.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.