Mussorgsky, Lyadov, Stravinsky, Prokofiev

Eva Šušková, Ivan Koska

So záujmom som siahla po jednom z nových CD z produkcie vydavateľstva Diskant s názvom Ruské detské piesne v interpretácii sopranistky Evy Šuškovej s klavírnym sprievodom Ivana Kosku. Ako sa dočítame už v obsažnom sprievodnom texte Vladimíra Godára, práve
19. storočie značne prialo rozvíjaniu detských piesní, čo súviselo s čoraz úpornejším uvedomovaním si dôležitosti výchovy detí a formovania perspektívnych osobností. Dospelí sa akoby väčšmi začali zaujímať o svet, život i názory dieťaťa. Umenie, ktoré bolo v dávnejších časoch výsadou potomkov šľachty, sa postupne rozšírilo aj do ostatných spoločenských vrstiev, čo spôsobilo rozmach v literárnej i hudobnej tvorbe pre deti.
Dramaturgia recenzovaného nosiča je koncipovaná ako prierez novátorskejšej z dvoch línií vývoja ruskej detskej piesne, siahajúcej už za tradičný rámec tejto formy, ktorá čerpá tak z ľudovej slovesnosti, poézie, ako aj z bežných životných situácií. Umelecké snahy sopranistky Evy Šuškovej neraz prekračujú „vychodené chodníčky“ a jej zjav v poslednom čase intenzívne rezonuje v hudobných kruhoch. Speváčka naštudovala rozsiahly repertoár ruských pesničiek zaujímavých pre „malého“ i „veľkého“ poslucháča – za sebou nasledujú jednak do cyklov sústredené, ale aj samostatné kúsky od Modesta Petroviča Musorgského (Detská izba), Anatolija Konstantinoviča Ľadova (Uspávanka, Šesť detských piesní op. 14, op. 18, op. 22, Hudobná tabatierka op. 32), Igora Stravinského (Tri pesničky – Spomienky z môjho detstva, Básničky, Mačacie uspávanky, Detské pesničky, Uspávanka, Kvetinový valčík, Výr a mačka) a Sergeja Prokofieva (Tri detské pesničky op. 68). Sopranistka tu preukázala interpretačnú flexibilitu, čo na plochách mnohých, väčšinou miniatúrnych skladbičiek iste nebolo jednoduché.

S výnimkou niekoľkých trvá väčšina piesní kratšie ako minútu – aj z tohto dôvodu ich na vyše šesťdesiatminútovom disku nájdeme až 47... Ich výrazové polohy sú však zreteľne diferencované; hravé kúsky veselo iskria, uspávanky zase vnášajú kĺzavý pokoj, všetko plynie prirodzene, bez zbytočnej maniery, s akou sa u operných spevákov neraz stretávame. Prednes Evy Šuškovej korešponduje s charakterom textu, ktorý môže poslucháč paralelne sledovať v pomerne rozsiahlom booklete v troch jazykových mutáciách – anglickej, ruskej i slovenskej. Klavírnej spolupráce a interpretácie niekoľkých samostatných skladieb sa spoľahlivo (miestami trochu striedmejšie vo výraze) zhostil Ivan Koska.
Nuž a na záver iba poznámka, že CD si okrem nevšedného hudobného obsahu moje sympatie získalo i svojím sviežim a príťažlivým grafickým riešením a vôbec nekonvenčným, odľahčeným a nenúteným dizajnom, ktorý spĺňa neustále sa zvyšujúce kritériá pre uvádzanie produktov na súčasný trh.

Aktualizované: 11. 05. 2020
x