Marek Vrábel je jedným z najúspešnejších slovenských organových umelcov mladšej generácie. Nahrávka, ktorú s podporou Hudobného fondu minulý rok zrealizovalo vydavateľstvo Diskant, je v plnej miere profilová. Vrábel na ňu zaradil diela blízke jeho umeleckému naturelu, ale zároveň dostatočne známe a umožňujúce predviesť jeho hráčske schopnosti.
Prvým je Bachovo Prelúdium a fúga e mol BWV 548. Veľkolepá skladba z lipského obdobia, anticipujúca sonátový princíp, znie pod Vrábelovými rukami a nohami ako živý zvukový drahokam. Charakterizujú ju monumentálnosť, dôraz na veľké línie, pevné tempo, pregnantná artikulácia a koncízna registrácia. S pomocou zvukových technikov sa organistovi podarilo evokovať takmer chrámový zvuk, pričom nahrávanie prebiehalo v Slovenskom rozhlase...
Sonáta č. 6 d mol op. 65 od F. Mendelssohna Bartholdyho patrí k reprezentatívnym výtvorom romantického organového repertoáru. Ani jemu Vrábel svojím poňatím nezostal nič dlžný. Sled variácií na protestantský chorál Vater unser im Himmelreich oplýva veľkým bohatstvom výrazovej diferenciácie; zvlášť presvedčivé je dravo expresívne Allegro molto. Vo fúge a záverečnej pomalej časti badať silné ozvláštňovacie ambície pomocou mikroagogiky, ktorých úmysel je jasný: oživiť, dynamizovať a poetizovať.
Z viacerých geniálnych kompozícií „romanticky prevteleného Bacha“, čiže C. Francka, umelec na CD zaradil Fantáziu A dur. Aj v nej sa do popredia dostáva extrovertná a zároveň mimoriadne poetická interpretačná osobnosť organistu. Vrábel dokáže registráciu upraviť tak, aby z nástroja vyťažil maximum. No práve v prípade Franckovej hudobnej reči môže toto zvukové a agogické bohatstvo miestami pôsobiť rušivo; lepšie by sa počúvali plynulejšie hudobné celky (napokon samotné dielo je dosť štrukturálne rozdrobené) a mnohí by asi miestami prijali viac pokoja a prostoty. Ale aj tu platí ako vždy: „proti gustu žiaden dišputát“.
Jedinou skladbou, pri výbere ktorej môžeme mať podozrenie z osvetárskych úmyslov, je Symfónia pre organ č. 5 F dur op. 42 č.1 Ch.-M.Widora, a osobitne jej prvá a štvrtá časť. Widor je organový autor par excellence, významný predstaviteľ francúzskej školy a Vrábel sa s jeho hudobným jazykom dokonale identifikuje. Symfóniu hrá s ľahučkým virtuóznym espritom, s iskrivou eleganciou, vášnivo a v prípade pomalej časti očarujúco lyricky.
Poslednou skladbou na nahrávke sú Vianočné variácie od ďalšieho významného Francúza, Widorovho žiaka M. Duprého. Vo Vráblovom podaní zaujmú skvele vypracovanou gradáciou, priamočiarym ťahom a mnohofarebnosťou v doslovnom i prenesenom zmysle.
Napokon treba pochváliť aj booklet a obal CD. Text o skladbách a interpretovi je krátky a hutný, napísaný v slovenčine, angličtine, nemčine aj francúzštine. K oživeniu bookletu prispeli aj početné fotografie zobrazujúce organistu a „jeho“ nástroj v najrôznejších podobách.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.