Solamente naturali
(um. vedúci M. Valent),
Didier Talpain
Chorus Alea,
Branislav Kostka
A. Čajová, Z. Dunajčanová, O. Šaling, R. Uhlár
Diela bratislavského rodáka Johanna Nepomuka Hummela (1778–1837), ktorý sa preslávil predovšetkým ako geniálny klavírny virtuóz a improvizátor, sa v ostatných rokoch často objavujú na koncertných pódiách a CD nahrávkach. Popri opusoch, v ktorých ťažiskovú úlohu zohráva klavír a ktoré významne ovplyvnili skladateľov 19. storočia (Chopin, Schumann, Schubert, Mendelssohn, Liszt...), sa stále viac hráva aj Hummelova vokálno-inštrumentálna tvorba. O jej „comeback“ na koncertné pódiá sa v skladateľovom rodnom meste počas svojho pôsobenia vo funkcii kultúrneho atašé Francúzskeho inštitútu v Bratislave významne zaslúžil dirigent, špecializujúci sa na interpretáciu hudby 18.–19. storočia na historických nástrojoch, Didier Talpain, keď počas Korunovačných slávností v roku 2007 spolu so súborom Solamente naturali uviedol v Dóme sv. Martina dva tituly, ktoré sa objavujú aj na CD – Te Deum a Missa solemnis.
Na rozdiel od svojho najslávnejšieho generačného súpútnika Beethovena Hummel pre napísanie svojich skladieb nepotreboval nevyhnutne nejakú vnútornú pohnútku a motiváciu. Väčšina jeho diel vznikla pre aktuálne potreby, vyplývajúce z požiadaviek kladených na repertoár vtedajších cestujúcich virtuózov, konkrétnych objednávok a Hummelových prestížnych angažmánov. To platí zvlášť o opusoch z oblasti duchovnej hudby, ktoré vznikli prevažne počas Hummelovho pôsobenia vo funkcii koncertného majstra na dvore kniežaťa Mikuláša Esterházyho v Eisenstadte v rokoch 1804–1811. V opusoch vydaných na tomto CD sa Hummel prezentuje ako majster dokonale ovládajúci kompozičné remeslo a zavŕšiteľ štýlových tradícií uplatňujúcich sa v duchovnej tvorbe Haydna a Mozarta.
V Te Deum i Misse solemnis dominujú majestátne výrazové polohy s rozsiahlymi gradáciami, fugatami a pod. Nechýbajú ani vypäté rétoricko-dramatické pasáže, lyrické zvrúcnenia, prekvapujúce harmonické zvraty či dramatické výstupy cítené a traktované v duchu Mozartovej opernej poetiky. Hummelova špecifická invencia sa prejavuje vo vynachádzavej inštrumentácii, predovšetkým v spôsobe narábania s dychovými nástrojmi. Pôsobivé sú aj pasáže vokálnych sólistov, ktorí sú však organickou súčasťou kompaktného vokálno-inštrumentálneho celku traktovaného s impozantnou suverenitou a bravúrou. Záverečná skladba, ofertórium Alma virgo pre soprán, zbor a orchester, svedčí o Hummelovom nevšednom virtuóznom majstrovstve.
„Renesancia“ Hummelovej vokálno-inštrumentálnej tvorby pravdepodobne neprinesie prevratný „objav“, akým bola v 70. rokoch 20. storočia nahrávka Hummelových klavírnych koncertov op. 85 a mol a op. 89 h mol v podaní Stephena Hougha, ktorá „odštartovala“ novodobú vlnu záujmu o Hummelovo dielo a poukázala na jeho zásadný vplyv na konštituovanie štýlu romantickej, predovšetkým Chopinovej hudby. Je to však hudba elementárne presvedčivá a zjavne natoľko netrpí kvalitatívnou nevyrovnanosťou, s ktorou sme v Hummelovom prípade konfrontovaní v oblasti jeho tvorby pre klavír resp. jeho komorných a koncertantných diel s dominantnou úlohou klavíra.
Pokiaľ je mi známe, uvádzanie Hummelových vokálno-inštrumentálnych diel sa stretáva so záujmom publika i priaznivými až nadšenými ohlasmi zo strany odborníkov. To platí aj o skladbách, ktoré Didier Talpain spolu so súborom Solamente naturali doteraz prezentoval na prestížnych fórach na Slovensku a v zahraničí a ktoré sa postupne objavujú aj na CD. Konkrétne ide napríklad o novodobú svetovú premiéru Hummelovej opery Mathilde de Guise, ktorá sa v Bratislave uskutočnila v januári 2010 v SND a monodrámy Ďakovné pocity zachránenej v rámci záverečného koncertu medzinárodného hudobného festivalu Komorné dni J. N. Hummela v júni tohto roku, ktorý bol nesporne jedným z vrcholov Talpainovho päťročného pôsobenia v Bratislave.
Nahrávka omše v podaní Solamente naturali je novodobou premiérou diela na dobových nástrojoch. Z interpretačného hľadiska ma však nepresvedčila: na výkone inštrumentalistov ma vyrušujú príležitostné nedostatky v intonácii, súhre, resp. vo „vybalansovaní“ zvukového celku. Keďže nie som odborníčkou na „poučenú“ interpretáciu starej hudby, neviem, do akej miery je to všetko podmienené technickými limitmi dobových nástrojov... Ansámbel mladých, ale už medzinárodne známych slovenských vokálnych sólistov (Andrea Čajová, Zuzana Dunajčanová, Ondrej Šaling, Rastislav Uhlár) je presvedčivý, avšak nikto z nich sa zjavne systematicky nešpecializuje na historicky poučenú interpretáciu starej hudby. Vynikajúci je výkon sopranistky Andrey Čajovej s anjelsky krásnou farbou hlasu a intuitívnym zmyslom pre prirodzené tvarovanie hudobných fráz a línií i štýlovú diferenciáciu, čo sa prirodzene prejavilo predovšetkým v záverečnom Alma virgo. Výkon zboru Chorus Alea je miestami technicky neistý a ťažkopádny, čo je dosť citeľné, nakoľko v Te Deum i Misse solemnis ťažisko spočíva práve v zbore. Celkovo pôsobí interpretačný aparát dosť nehomogénne.
Asi najväčším nedostatkom CD je booklet – už grafický dizajn pôsobí dosť fádne a neasociuje mi nijakú väzbu na hudbu; úvodné slovo Andreja Šubu je síce napísané príťažlivým publicistickým štýlom, je však koncipované skôr ako príležitostný, resp. popularizačný text. Slová Didiera Talpaina svedčia o tom, že je zasväteným znalcom Hummelovej tvorby a jej kontextov, text je však do slovenčiny preložený bohužiaľ veľmi neobratne, prekladateľ/ka (údaj o autorovi prekladu sa tu nenachádza) zjavne celkom nepochopil zmysel textu (zmätočné údaje o súvislosti Benedictus z Hummelovej omše s Mozartovými a Haydnovými kompozíciami); v odbornej terminológii sú zásadné chyby („... dielo je napísané v hlavnej C durovej tónine“, „...inventívne modulácie motívov“, „...svojím pochmúrnym a zároveň podmanivým o pol tóna zníženým
e“ ...). Absencia profesionálnej redakcie textov sa prejavuje aj v celom rade ďalších chýb; za všetky citujem už len z informačného odstavca o Solamente naturali: „Dôležitou súčasťou súboru je spolupráca s významnými predstaviteľmi európskeho baroka (S. Stubbs, A. Parrott, N. Kiss, M. Štryncl ...)“.
Napriek týmto výhradám si Didier Talpain za znovuoživovanie Hummelových vokálno-inštrumentálnych diel zasluhuje úprimný obdiv. Ide totiž o náročnú činnosť: noty sú často nedostupné, množstvo Hummelových manuskriptov dokonca doteraz „spí“ v rozmanitých knižniciach sveta, takže je potrebné notový materiál zakúpiť, na základe revízie odborníkov pripraviť do tlače a vydať. Tomu sa Talpain, ktorý okrem dirigovania študoval aj hudobnú analýzu, začal venovať ešte pred počiatkom svojho pôsobenia v Bratislave. Fakt, že Hummelove vokálno-inštrumentálne kompozície si „podmaňujú“ nielen slovenské, ale aj zahraničné publikum, je súčasne výzvou pre organizátorov významných oficiálnych a kultúrnych podujatí v našom meste. Hudba slávneho bratislavského rodáka by pri nich rozhodne nemala chýbať! Z tohto zorného uhla je vydanie CD titulu s Hummelovou duchovnou tvorbou počinom skutočne mimoriadnym.
Pokiaľ nad Talpainovou dirigentskou koncepciou uvažujem z hľadiska výlučne profesionálnych kritérií, vynára sa zopár námietok. Tempá sú často prirýchle, zvuková intenzita preforsírovaná, zvlášť vo vyšších dynamických hladinách. Prejav je celkovo „preimpulzovaný“, v gradáciách je zjavná tendencia nechať sa prirýchlo „strhnúť“ energickým nábojom hudby...
Keďže patrím k tým, ktorí mali tú česť Didiera Talpaina spoznať osobne, vnímam tieto aspekty jeho dirigentskej poetiky ako osobitý výraz jeho špecifického temperamentu, šarmantného espritu a obrovského nadšenia, ktorým dokáže „nakaziť“ ba až sfanatizovať okolie... Už len za to, koľko prominentných interpretov, hudobných telies a inštitúcií sa mu pre Hummelovu hudbu podarilo zanietiť počas jeho pobytu v Bratislave, si zaslúži uznanie a úctu. Meno Didier Talpain sa nezabudnuteľným spôsobom zapísalo do dejín slovenskej metropoly a jeho odchod bude citeľnou stratou pre jej kultúrny život.
Sympatický Francúz na Hummela nezanevrie ani vo svojich ďalších pôsobiskách a už teraz v spolupráci slovenských a zahraničných interpretov pripravuje ďalšie nové projekty. Úprimne verím, že ich budeme môcť sledovať nielen na audio, resp. video nosičoch, ale aj naživo v Bratislave.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.