Pro Musica & Magnólia
Tipujem, že z neprofesionálnych speváckych zborov na Slovensku má už svoje CD prinajmenšom dobrá päťdesiatka. Nie každé však zaujme náročnejšieho poslucháča a milovníka zborovej tvorby. To neplatí o CD s názvom Na lúke, ktoré s podporou Hudobného fondu nahrali dva detské spevácke zbory z východného Slovenska pod vedením Viery Džoganovej – Magnólia zo Sobraniec a Pro Musica z Michaloviec. Oba zbory (pôsobiace od roku 1985 a 1998) sú, rovnako ako ich zbormajsterka, pojmami v neprofesionálnom zborovom hnutí a získali viaceré ocenenia doma i v zahraničí, čo je už samo osebe istou zárukou kvality.
Nahrávka obsahuje 15 ukážok pripravených v pomerne širokom časovom horizonte desiatich rokov (2000–2010).
Za istý nedostatok projektu považujem len to, že zo sprievodného textu sa nedozvieme, ktorý zo zborov spieva danú skladbu. Navyše, najmä v poslednom čase zbory vystupujú aj spoločne ako jedno teleso. Či je to tak aj v prípade nahrávok na tomto CD, nie je teda jasné. Prvých 7 ukážok je z roku 2000, ďalších 5 bolo vyhotovených o šesť rokov neskôr a 3 sú z tohto roku.
Pokiaľ ide o dramaturgiu, väčšinu CD tvoria skladby, ktoré zbory prezentovali aj na celoštátnych zborových prehliadkach. Ale vzhľadom na neprofesionálny charakter telies to nemožno považovať za nedostatok. Vo výbere tiež prevládajú skladby sakrálneho charakteru, ktoré spravidla vyžadujú väčšie majstrovstvo než typicky detské skladbičky.
Podprockého Ave verum corpus zvyknú spievať najmä východoslovenské zbory, interpretáciu tejto skladby však považujem za menej šťastnú, soprány vo výškach znejú prisilno a málo pružne. Hrušovského Šarišské hry spolu s Mikulovým A kedz ja še sú poctou oboch – medzi detskými zbormi popri Novákovi najspievanejších – skladateľov východniarom. V interpretácii spomínaných skladieb mohli zbory uplatniť typický východniarsky temperament a citový príklon k folklórnej pôvodine, pričom sa podarilo vyjadriť atmosféru detskej hravosti a aj prechody medzi spevom a parlandom vyznievajú nenútene. V Glorii rakúskeho skladateľa Augustina Kubizeka sa konečne dostávajú k slovu aj tmavšie alty. Prvú sériu zakončuje náročná Thompsonova Alleluia. Soprány v nej v behoch suverénne vychádzajú do vysokých polôh, zbor má (ako takmer vždy) čistú intonáciu a kultivovaný zvuk, pričom osobitne ma zaujal do pokojnej nálady prechádzajúci tlmený záver skladby.
Ťažko povedať, či sa mi v druhej sérii nahrávok zvuk zboru páčil ešte viac vďaka vyššej technickej kvalite nahrávky alebo jeho väčšej kultivovanosti. Dobre zvládnutá vokálna polyfónia (Lasso, Gallus) zboru snáď sedí menej než novšie skladby, zato Otče náš Michaila Verbického je interpretovaný príkladne.
Z troch najčerstvejších nahrávok je najpôsobivejším Brittenov This little Babe. Vidno, že zbor má skladbu dokonale zažitú, spieva ju v rezkom tempe a s pôsobivým výrazom. Vo všetkých interpretovaných skladbách (popri Brittenovi je to skladba Makedonsko oro a Túžba Otta Fischera) je cítiť, že dirigentka má zborové teleso pevne pod kontrolou.
Na lúke je rukolapným dôkazom toho, že detskému zborovému spievaniu sa dnes darí lepšie v menších mestách než v metropolách západného, stredného či východného Slovenska. Pri pravidelnej obmene ich členov je obdivuhodné, ako Viera Džoganová dokáže udržať vysokú kvalitu svojich telies, čo dokumentujú aj nahrávky na tomto CD.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.