Baruch Myers, Boris Lenko,
Jozef Lupták, Miloš Valent
o. z. Konvergencie 2010
Projekt Chasidské piesne sa javil ako výnimočný už na svojej koncertnej premiére v septembri 2008 v rámci festivalu Konvergencie. Jeho jedinečnosť spočíva v kombinácii originálneho hudobného zamerania so špičkovou interpretáciou charizmatických osobností. Súbor v zostave rabín Baruch Myers (klavír, spev, čelesta), Boris Lenko (akordeón), Jozef Lupták (violončelo) a Miloš Valent (husle, viola) pôsobivo oživuje starobylé chasidské melódie odeté do nového aranžérskeho šatu, pričom bez predsudkov využíva štýlovo-žánrové presahy, no s rešpektom k tradícii. Od ich prvého koncertu po realizáciu CD ubehol rok a pol; Chasidské piesne za ten čas zazneli na viacerých koncertných pódiách a hudba tak získala dostatok priestoru na to, aby mohla dozrieť.
Iniciátorom tohto vzácneho projektu je bratislavský rabín Baruch Myers, ktorý ho plánoval niekoľko rokov. Treba ozrejmiť, že rabín Myers, ktorý pochádza z USA, je elitne vyškoleným hudobníkom. Študoval klavír, kompozíciu a dirigovanie na Juilliard School of Music v New Yorku, ako 19-ročný sa obrátil na ortodoxný chasidský judaizmus hnutia chabad-lubavič a rozhodol sa vydať na rabínsku cestu. Pôsobil v Argentíne, Veľkej Británii a v roku 1993 sa prisťahoval na Slovensko, kde odvtedy zastáva funkciu rabína v Bratislave.
Album Chasidských piesní predstavuje bez zveličovania umelecké i duchovné „pohladenie duše“. Tvorí ho 10 skladieb, v ktorých sa kontrastne striedajú meditatívne a zádumčivé nigunim (melódie bez slov) s radostnými tanečnými témami. Všetky melódie, prevažne ľudové, pochádzajú zo zbierky chabadských piesní Sefer Hanigunim. Hudba v podaní súboru dýcha a podmanivo pracuje s emóciami poslucháča. Toto výrazové stvárnenie vychádza zo samotnej podstaty chasidizmu, kde sa hudba považuje za nevyhnutnú súčasť prežívania vzťahu s B-hom (podľa „B-h“). Ako napísal rabín Shneur Zalman: „Slová sú perom srdca, ale pieseň je perom duše.“ Inštrumentačné spracovanie znie bohato a vyvážene, nachádzame tu mnohofarebné odtiene a efekty (napríklad flažolety violončela pripomínajúce píšťalky pastiera v skladbe Pastuch).
Spev rabína Myersa dodáva hudbe autentický charakter. Za povšimnutie stojí aj skladba Hop Kazak, ktorá je hudobným prerozprávaním príbehu o „vytancovaní si“ slobody istého zajatca v súboji s kozákom. Celkový zvuk nahrávky je výborný (tím Frkal – Lenko – Dobrakov). Záver albumu patrí nádhernému Nigunu Michleho zo Zločova, o ktorom podľa povesti raz sám Baal Shem Tov, zakladateľ chasidského hnutia, povedal, že preukáže milosrdenstvo každému kajúcnikovi, ktorý ho zaspieva. Tejto skladbe pre violončelo a klavír však na nahrávke trochu chýba ten pôsobivý jednoliaty ťah, aký sme počuli pri koncertnom stvárnení piesne.
„Každý koncert s Milošom, Borisom a rabínom Baruchom je pre mňa sviatkom a radosťou,“ píše Jozef Lupták v úvodnom texte bookletu. To isté platí aj pre poslucháča tohto CD – každé počúvanie je prísľubom sviatku a radosti z krásnej hudby v podaní skvelých umelcov.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.