Karol Samuelčík je medzi gitaristami známym menom. Ide o nádejného mladého interpreta, študenta doktorandského štúdia na VŠMU a aktívneho umelca koncertujúceho nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Album, obsahujúci diela Isaaca Albéniza, Johanna
Sebastiana Bacha a Vicenta Asencia, je jeho debutom. Keďže nahrávka vznikla vo Dvorane VŠMU, ktorá pre gitarovú hru disponuje veľmi dobrou akustikou, nádejala som sa, že kvalita zvukového záznamu bude lepšia ako pri väčšine slovenských gitarových nahrávok. Žiadne prekvapenie sa však nekonalo a zostala som sklamaná.
Prvá časť CD je venovaná dielam Isaaca Albéniza, ktorý je medzi gitaristami veľmi obľúbený. Sám síce pre gitaru nepísal, no jeho klavírne kompozície sú pre tento nástroj často upravované. Recuerdos de Viaje (Rumores de la caleta, En la playa, Puerta de Tierra, En la Alhambra) a Suite española (Cádiza Cuba), ktoré si interpret zvolil, sú typickou ukážkou farebnosti a temperamentu charakteristických pre španielsku hudbu. V podaní Karola Samuelčíka Albénizova hudba vyznievala na môj vkus priveľmi
akademicky. Keď vezmeme do úvahy, že je táto tvorba ovplyvnená folklórom, je pre mňa ideálnou interpretáciou taká,
z ktorej cítiť istú naivnú „ľudovú“ radosť a slobodu so štipkou španielskej vášne. Uvedomujem si, samozrejme, že ide o klasickú hudbu, označovanú prívlastkom „vážna“, no v tomto prípade by mi nevadilo hoci niekoľko chybičiek, keby výsledkom bola väčšia radosť a „odviazanie sa“ zo strany interpreta.
Po Albénizovi nasleduje Partita c mol BWV 997J. S. Bacha. Táto kompozícia je jedným z dôkazov, že Bach bol génius a v jeho dielach je stále čo objavovať. Existuje mnoho názorov, ako správne hrať Bachovu hudbu, no z môjho pohľadu gitaristky sa mi táto interpretácia páčila. Všetky časti suity (Prelúdium, Fúga, Sarabanda, Gigue, Double) sú zahraté veľmi precízne, z nahrávky diela je zrejmé, že interpret skladbe rozumie a má jasnú predstavu o tom, čo chce poslucháčovi sprostredkovať. Vyzdvihla by som najmä fúgu, v ktorej možno veľmi dobre rozoznať jednotlivé hlasy a prácu s nimi. Tiež sa mi páčilo korektné tempo jednotlivých častí. Sarabanda pôsobí popri svižných Gigue a Double pokojne a rýchle časti nie sú uponáhľané, ako tomu občas býva v niektorých interpretáciách.
Záver CD je venovaný hudbe 20. storočia, konkrétne dielu Vincenta Asencia Collectici íntim. Tvorí ho 5 častí La Serenor (Vyrovnanosť), La Joia (Radosť), La calma (Pokoj), La Gaubança (Potešenie), La Frisança (Náhlenie). Myslím si, že zvoliť Asencia na záver bol veľmi dobrý nápad, pretože okrem toho, že vytvára efektnú záverečnú bodku, zároveň logicky uzatvára dramaturgiu CD, ktoré začína aj končí španielskou hudbou. Interpretácia je po technickej stránke zvládnutá bravúrne, avšak opäť by som ocenila väčší emociálny vklad zo strany interpreta. Všetky charakteristiky, ktoré majú mať jednotlivé skladby, sú iba jemne naznačené, pričom ide opäť o španielsku hudbu, kde hráč skutočne nemusí šetriť výrazom a emóciami. CD ako celok považujem za vydarené, hoci možno trochu akademické a nevýrazné. Možno by bolo dobré dobudúcna zvoliť rozmanitejší repertoár, čím by bol výsledok príťažlivejší aj pre poslucháča „negitaristu“.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.