Keď pred necelými štyridsiatimi rokmi vyšla kniha Zdenka Nováčka Hudba v Bratislave (Opus, 1978), išlo dlhú dobu o jedinú publikáciu upozorňujúcu na bohatú hudobnú históriu mesta. Prakticky až doteraz túto zaujímavú kapitolu našich kultúrnych dejín nikto výraznejšie medzi širšou verejnosťou nepropagoval, hoci ide nielen o cenný muzikologický, ale v neposlednom rade tiež turistický artikel. Slovenská činohra, literatúra a čiastočne i výtvarné umenie a film sa sotva mohli v hlavnom meste Slovenska v minulosti pýšiť podobnými medzinárodnými kontaktmi ako hudobný život. Hudobný sprievodca po Bratislave Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka vznikol z iniciatívy Hudobného centra pri príležitosti Roka slovenskej hudby 2016. Užitočná a informačne bohatá publikácia, efektívne spracovávajúca do podoby encyklopedických hesiel fakty z muzikologických výskumov, je možno primárne určená stovkám turistov, no veľa sa z nej dozvie i domáci milovník všeobecnej a hudobnej histórie. Hoci si viacerí čitatelia nepochybne mnohé udalosti hudobného života a osobnosti bývalého Pressburgu/Pozsonyu/Prešporku/Bratislavy pamätajú z dejín hudby, kniha Godárovej a Vyhnánka ponúka viac než základný prehľad, aj vďaka podrobnejším zastaveniam pri miestach, udalostiach a súboroch starej i súčasnej Bratislavy.
V nepohodlnej paperbackovej väzbe, typickej pre turistických sprievodcov, sa nachádza 143 strán rozdelených do prehľadných kapitol: Koncertné miesta Bratislavy – Orchestre, súbory a zbory – Festivaly a koncertné cykly – Hudobné múzeá – Predajne hudobnín – Iné hudobné inštitúcie – Miesta posledného odpočinku hudobníkov – Hudobné prechádzky. Nielen hudobní kritici a publicisti, ale aj muzikológovia v nich môžu nájsť súhrnné informácie o festivaloch, súboroch, koncertných priestoroch (azda neprimerane rozšírených o miesta najnovších alternatívnych hudobných podujatí) v centre, ale aj v okrajových štvrtiach hlavného mesta. Ťažiskové miesto patrí v knihe národným inštitúciám a súborom: Slovenskej filharmónii a jej sídlu Redute, Slovenskému národnému divadlu s historickou i novou budovou, Symfonickému orchestru Slovenského rozhlasu, z historických priestorov je obsažný text venovaný Katedrále sv. Martina, ale tiež najstaršiemu funkčnému kostolu Bratislavy – Kostolu Zvestovania Pána („františkáni“), kde pôsobili mnohí významní hudobníci. Menej systematicky a vyčerpávajúco, hoci sa spomínajú v heslách o pamätných a koncertných budovách, šľachtických palácoch, v rámci súčasných festivalov, s históriou SND či pri hudobných múzeách, sú spracované profily osobností domácich i svetových skladateľov a hudobníkov pôsobiacich v Bratislave od baroka po súčasnosť. Najviac je ich spomínaných v súvislosti s korunovačným Dómom sv. Martina, Redutou, BHS, Zichyho a ďalšími palácmi, katolíckymi i evanjelickými kostolmi, Historickou budovou NR SR, Zrkadlovou sieňou Primaciálneho paláca, Moyzesovou sieňou, so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Hudobným múzeom SNM, Hudobným centrom i Hudobným fondom – a objavne (hoci v minulosti sa niekoľkí starší hudobní historici na miesta posledného odpočinku hudobníkov zameriavali) aj v rámci cintorínov. Na rozšírenie povedomia o Bratislave ako hudobnej križovatke medzi Viedňou a Budapešťou by sa v budúcnosti určite zišiel ešte podrobnejší titul. Veď napríklad len Opera SND je spojená s množstvom hosťujúcich zahraničných umelcov spomedzi dirigentov, spevákov, baletných umelcov, ktorí tu pôsobili počas takmer 100-ročnej existencie tejto národnej inštitúcie. Určite je vydanie podobnej špecifickej publikácie aj vecou ambícií SND, Divadelného ústavu či Hudobného centra, Hudobného fondu, prípadne vzájomnej spolupráce týchto štátom dotovaných kultúrnych ustanovizní. Kniha Hudobný sprievodca po Bratislave Zuzany Godárovej a Jána Vyhnánka (redaktori Pavol Šuška, Peter Zagar, obálka a grafická úprava Martin Janoško) s pôvodnými fotografiami, aktuálnymi zábermi, vrátane aktuálnej i historickej mapy Bratislavy na zadnej strane prebalu, ako aj sochou Franza Liszta a viacerých v Bratislave pôsobiacich skladateľov (s utajeným pripomenutím E. Suchoňa, predsa len nášho najväčšieho operného majstra) na prednej strane knihy, je na pohľad malou, no významnou publikáciou v slovenskej knižnej produkcii. Hudobný sprievodca vyšiel v slovensko-nemeckej a slovensko-anglickej mutácii v náklade 1000 kusov. Treba veriť, že je k dispozícii nielen v odborných hudobných predajniach, ale aj v propagačných ustanovizniach, v múzeách (Mirbachov palác, SNM), ba aj v chrámoch (Dóm sv. Martina), kam najčastejšie vodia sprievodcovia zahraničných návštevníkov. Pre mladú a strednú generáciu muzikológov a nadšencov pre hudobné dejiny i podujatia v Bratislave predstavuje Hudobný sprievodca po Bratislave informačnú bázu s encyklopedicky (nie abecedne) zoradenými heslami a informáciami, resp. tematickými celkami, s potrebnými adresami inštitúcií, ako aj základnými mailovými kontaktmi.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.