Tomáša Boroša hudobná obec pozná najmä ako redaktora Rádia Devín, neoddeliteľnou súčasťou jeho aktivít je však aj jeho pedagogická činnosť, pričom v tejto oblasti určite nepatrí k tým, ktorí by sa uspokojili s pohodlným nasledovaním predpísaných osnov. V prístupe k deťom sa mu navyše darí uplatniť a zručne skombinovať aj ďalšie, verejne už menej známe polohy jeho kreativity – polohu skladateľa a interpreta (klaviristu).
Dávnejšie vznikli jeho Skladačky – Bausteine, neskôr, na popud autorovej manželky, učiteľky klavíra, aj ďalšia zbierka, Situations, určená adeptom klavírnej hry rôznych vekových kategórií aj rôzneho stupňa technickej zručnosti. Potom prišiel impulz od Borošovho dlhoročného kolegu z Pedagogickej fakulty UK v Bratislave a dobrého priateľa, klaviristu Ivana Šillera, zbierku vydať nielen v tlačenej, ale aj zvukovej podobe. Tak sa zrodil v poradí zatiaľ druhý zvukový nosič z produkcie vydavateľstva In Music, na ktorom svoje sily spojili nielen Tomáš Boroš a Ivan Šiller ako interpreti, ale aj okruh ďalších ľudí z ich blízkeho profesijného okolia.
Spomínam si na niekoľko vystúpení Tomáša Boroša – klaviristu, väčšinou v spolupráci s Ivanom Šillerom. Neboli to vždy len drobné inštruktívne skladbičky; nezabudnuteľnou sa pre mňa napríklad stala ich kreácia štvorručnej verzie Ravelovej Mojej matky husi, ozdobená iskrou plnokrvného muzikantstva a vtipu. A ak aj hral svoje drobnosti určené deťom, príjemne ma prekvapovali tým, že im nechýbal nápad a istá dávka autonómnej estetickej hodnoty bez ohľadu na pôvodné pedagogické zameranie. Teraz je tu štúdiová podoba „autorskej“ interpretácie ďalšej zbierky plnej hravých klavírnych miniatúr; pravdaže, iba jedna z mnohých vzhľadom na značnú mieru otvorenosti notového zápisu.
Samozrejme, nie je tu priestor na podrobný opis jednotlivých skladieb, ani hodnotenie ich didaktického potenciálu či prínosu k dejinám klavírnej pedagogiky. K tomu lepšie poslúži oboznámenie sa s notovým vydaním. Skôr pôjde o Situations ako klavírny album. Hoci tu nepopierateľne cítiť onen typ humoru a určitého odstupu, ktorým sa vyznačujú inštruktívne klavírne cykly Bélu Bartóka a Györgya Kurtága (sme teda bezpečne na stredoeurópskom teritóriu), a aj tu dôjde k občasnému siahnutiu po ľudových piesňach a riekankách (niekedy ich musí rytmicky deklamovať sám interpret – Jedini dvini tri kuki… ), je tu aj neprepočuteľný francúzsky akcent. F dur s prímesami či Rozliate stupnice, podobne ako Kvinty, kvarty, sekundy a viaceré ďalšie majú blízko ku klavírnej poetike Clauda Debussyho (všeobecne, nielen tej z Children’s Corner alebo Etúd), v dvoch verziách Akordov zasa cítiť prítomnosť raného Erika Satieho. Je to čiastočne odkrytie autorovho inšpiračného sveta, no zároveň aj dobrý spôsob, ako mladého hudobníka previesť rôznymi zákutiami dejín klavírnej literatúry. Nemôže v nich chýbať ani jeden z najväčších tvorcov inštruktívnych skladieb pre klávesové nástroje, Johann Sebastian Bach. Či už viac v skrytosti, alebo otvorene – napríklad v Prelúdiu, ktoré je parafrázou slávneho Bachovho Prelúdia c mol a môže sa hrať samostatne alebo aj simultánne so svojím historickým modelom (tu sa pridáva Ivan Šiller). Pravdaže, len pod podmienkou, že interpreti zvládnu porciu až démonicky pulzujúcej bitonálnej skrumáže. No na disonancie a klastre vo všetkých registroch je záujemca pri chronologickom prehrávaní/počúvaní Situations dobre pripravený. Hneď počnúc skladbou s názvom Prachovka, ktorá sa aj má hrať pomocou prachovky v pravej ruke. Nielen náhodne vznikajúce súzvuky oplývajú rozkošným „čarom nechceného“, ale aj Borošova štylizácia charakteristických pohybov pri domácich prácach (dlhý trilok ako vytriasanie prachovky…) budí úsmev a nenútene búra predsudky okolo disonancií.
Bonusom nahrávky je päť skladbičiek pre štvorručný klavír. Boroš a Šiller v nich spoločne „tancujú“ okolo rôznych modalít hravého kontaktu s klaviatúrou (Tarantulky, Cupi-lupi), ale aj graciózne predostierajú štandardné prvky klavírnej hry (Rozklady, Stupnice). Opäť je k životu povolaný Bach (ktorému sa cez rameno pozerá Liszt) a znie to veľmi poeticky. Ak bol spomenutý Erik Satie, žiada sa mi v súvislosti s hudbou Tomáša Boroša zopakovať to, čo o tej Satieho napísal Jean Cocteau: na prvý pohľad je nepatrná ako kľúčová dierka, no všetko sa zmení, keď k nej priblížite pohľad.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.