Už názov albumu Orient Occident II napovedá, že nahrávka voľne nadväzuje na album rovnakého mena. Ten pred pár rokmi podrobne zmapoval „hudobné územie“ Turecka, Iraku a Afganistanu od 13. do 18. storočia a hľadal jeho spoločné priesečníky s dobovou hudobnou kultúrou španielskeho kráľovského dvora. Pokračovanie projektu „Východ – Západ“ vydavateľstva Alia Vox a lídra, muzikológa, dirigenta a hráča na viole da gamba Jordiho Savalla je tentoraz časovo neohraničené a venuje sa vojnou sužovanej Sýrii. Jordi Savall na nahrávke stojí relatívne v úzadí a žiaria hlavne sýrski, resp. arabskí hudobníci. Sýriu zastupujú vynikajúci inštrumentalisti, speváčka a lutnistka Waed Bouhassoun a hráč na flaute ney Moslem Rahal. Okrem nich sa na albume predstavia i libanonskí, grécki, tureckí, marockí a izraelskí hráči. Inštrumentárium albumu predstavuje strunové nástroje (vielle, oud, rebab, lira, santur), stredoveké flauty i pestrú sadu dobových perkusií (perkusionista Pedro Esteban je okrem Savalla v podstate jediný, kto na CD zastupuje španielsky domovský súbor Hespèrion XXI). Hommage à la Syrie možno skôr nazvať hudobno-literárnym, keďže takmer päťstostranový booklet albumu v pevnej väzbe na kriedovom papieri sa ani pri najlepšej vôli nedá nazvať „priloženou knižočkou“. Kniha obsahuje okrem podrobnej histórie Sýrie od raného osídlenia Damašku v roku 9000 p. n. l. po súčasnosť i filozofické úvahy a eseje s mierovými posolstvami a pacifistickými výzvami. (Savallove „mierové iniciatívy“ koniec koncov reflektuje už jeho predošlý veľký projekt Pro Pacem). Aktuálna nahrávka vznikla po niekoľkomesačnom spoločnom koncertovaní, na ktorom hudobníci okrem sýrskych piesní, improvizácií a tancov predstavili i diela starej španielskej kresťanskej a židovskej hudby a stredovekej talianskej hudby. Album vznikol ako akt solidarity a upozornenie na dramatický vojnový konflikt, no v prvom rade ide o hodnotný umelecký počin a po hudobnej stránke je Orient Occident II bezpochyby mimoriadne príťažlivý. Najmä jeho druhá polovica je prehliadkou piesní výnimočnej krásy (Ya Mariam el bekr) a vzletných rytmických kompozícií. Album obsahuje štyri skladby, ktoré nepochádzajú zo Sýrie (izraelská Hija mia, talianska Istampitta a španielska Una pastora a Cantiga Virgen, madre de nostro Sennor), ktoré sa majstrovsky prepletajú pomedzi smutné starobylé sýrske nápevy a energické výbušné tance. Sýrske skladby plynule prechádzajú od voľných flautových alebo lutnových improvizácií do spoločných ansámblových kusov plných divokých perkusií a prekrývajúcich sa dychových nástrojov. Kontrastom voči nim sú lyrické skladby so spevom, ktoré pripomínajú európsku tradíciu južanských, melizmami ozdobovaných piesní s klasickou strofickou formou. Orient Occident II je skvelou štúdiou prastarých hudobných euroázijských zdrojov a podľa Savallových slov predstavuje „dialóg duší medzi tradíciou a hudobníkmi odlišného pôvodu a rôznych kultúr“.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.