Spojenie akordeónu a nyckelharpy (strunový nástroj stredovekého pôvodu využívaný vo švédskej ľudovej hudbe) okamžite evokuje folkové konotácie. Nie však protagonistom nahrávky Inventio, ktorí ako duo spolupracujú od roku 2008. Francúzsky akordeonista Jean-Louis Matinier je známy účasťou v skvelom ansámbli s tuniským lutnistom Anouarom Brahemom i projektmi s klaviristom Françoisom Couturierom. Akordeón v jeho podaní oslovuje atraktívnou zmesou klasiky, jazzu, improvizácie a hudby Stredomoria. Talian Marco Ambrosini je všestranným umelcom, ktorý okrem iných spolupracuje s Rolfom Lislevandom, Helenou Tulveovou alebo Susannou Wallumrødovou, s ktorou úspešne vystúpil i na vlaňajších Konvergenciách v Bratislave s projektom If Grief Could Wait. Ambrosini sa venuje barokovej, súčasnej aj improvizovanej hudbe a ako jeden z mála interpretov presadzuje nyckelharpu (mimo Švédska len málo známu) ako nástroj nových výrazových možností. Najnovší album dua voľným a inšpirujúcim spôsobom spracúva rôzne, hlavne barokové vplyvy; pätnásť skladieb predstavuje akýsi voľný cyklus mysterióznych prelúdií a „invencií“. Album je hodnotný tým, že sa umelci nevydali lacnou cestou „swingovania“ klasiky, ale ich komponované aj improvizované tracky sú pevne zakotvené v klasickej hudbe. Tonálne expresívne akordické fantázie poznačené modalitou sa pravidelne striedajú s virtuóznejšími vzletnými pasážami, hoci atmosféra albumu je lyrická, meditatívna a jeho základnou emóciou je melanchólia.
Z každej Ambrosiniho frázy cítiť ducha poučenej interpretácie, vysoko treba vyzdvihnúť i Matinierovo jemné narábanie so zvukom a jeho prirodzene dýchajúce frázy. Album spojením akordeónového a sláčikového zvuku (i nežnou melanchóliou) môže zasväteným trochu pripomínať ECM projekt Dina Saluzziho a Anje Lechnerovej, hoci tí vychádzajú väčšinou z tradície etnohudby. V Inventio prevažujú smutné, nostalgické farby a nálady (Wiosna), skladby občas zabrúsia i do ľudového idiómu (Bass Dance), zemitého rytmizovaného tanca bez konkrétnej dobovej a geografickej proveniencie. Prchavé ruské impresie stelesňuje skladba Taïga, perkusívne efektné stereohry oboch nástrojov ponúka Tasteggiata, hutný zvuk i nežné plochy splývavého legata a zadržiavaných, dýchajúcich úsekov prináša dielko Oksu. No jadrom hudobnej výpovede dua sú priame odkazy a citované klasické diela: kým Presto z husľovej Sonáty g mol je exkurziou do inovatívneho poňatia Bachovho diela vo verzii pre nyckelharpu, Inventio 4 (podľa Invencie d mol) je odrazovou plochou pre rozsiahlu, odvážnu „odyseu“, ktorá Bachovo dielko iba zľahka „míňa“ a je zaobalená do okúzľujúcich improvizovaných pasáží z jeho motívov. Skvelá je i Pergolesiho Quis est homo zo Stabat Mater sťaby statický a dôstojný chorál, či Prelúdium z Biberovej Ružencovej sonáty č. 1, ktoré znie inovatívne a nenútene. Album Inventio predstavuje neobyčajný hudobný zážitok, plný čarovných a objavných pohľadov na klenoty starej hudby v unikátnej interpretácii majstrovského dua.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.