Keď v roku 2004 zakladal mladý francúzsky saxofonista Emile Parisien kvarteto spolu s klaviristom Julienom Touérym, basistom Ivanom Gélugnem a bubeníkom Sylvainom Darrifourcqom, pričom ako svoje vplyvy súbor uvádzal Berlioza, Stravinského, Wagnera, Coltranea a Shortera, hudobníci určite netušili, kam sa postupom času ich tvorba dostane. Štvrtý album s názvom Spezial Snack obsahuje päť pôvodných kompozícií, na ktorých sa autorsky podieľali všetci členovia kvarteta. Úvodná skladba Potofen nastoľuje celkovú atmosféru albumu, je naplnená ambientnými plochami s množstvom minimalistických prvkov a útržkovitými, náznakovitými melódiami, ktoré podporuje neúnavné basové ostinato. Po pomalom rozvíjaní neurčitej zvukovej hmoty prichádzajú na rad drsné rockové repetície agresívnej rytmiky a opakujúce sa rytmické vzorce, pripomínajúce paľbu z automatických zbraní. Skladba Haricot Guide pre zmenu predstavuje veselú zvukovú koláž, v ktorej sa bleskurýchlo menia tempá i charakter. Záblesky swingu, bopu a klasického jazzu tu strieda dekonštrukcia hudobného materiálu a divoké pasáže. Je to akási komiksová skladačka, ktorej nechýba zmysel pre paródiu a hravé momenty, neobvyklá farebnosť a zvláštne harmónie, kresliace drobné hudobné príbehy, ktoré miznú do stratena. Mazout Damnation je zvláštnou kompozíciou plnou monotónnych hrubozrnných textúr a vízií, ktoré postupne skladbu nasmerujú do záverečnej extázy v neprehliadnuteľne barbarskom tóne. Skladba Les Flics de la Police predstavuje prehliadku veľkolepého zvuku, hudba je postavená na vrstvených exotických rytmoch silne pulzujúcich farebných bicích, nad ktorými jemne prebleskuje zvuk saxofónu.
Filmový režisér Damien Bertrand neváha v booklete pri charakterizovaní hudby kvarteta používať výrazy ako „embryonálne melódie, organizovaný chaos, divadlo militaristických operácií, či temný súmrak kvarteta“. Treba priznať, že Emile Parisien Quartet sa na experimentálnej pôde cíti evidentne doma. Takmer úplne sa vzdialil od toho, čo je ešte možné považovať za hraničnú oblasť jazzu. Táto hudba je v podstate abstraktná, netematická, intuitívna produkcia, postavená na rozsiahlom rozvíjaní zdanlivo vyprázdnených nápadov, riadeného chaosu a náhodných konfliktných situácií, ktoré väčšinou vyvrcholia v pekelnej mašinérii niekoľkominútového industriálneho militaristického zvukového „súkolia“. V niektorých momentoch súbor pripomína „civilizovanejšiu“ avantgardnú americkú zostavu The Claudia Quintet, no demolačná čata okolo Emila Parisiena je oveľa temnejšia, obsesívnejšia a hudobne ťaží skôr zo strojového, mechanistického „zdrojového kódu“ než z bopu, funku a free jazzu, ktoré boli pôvodnou východiskovou bázou tvorby kvarteta. Oslobodenie sa od rozvíjania melosu a harmónie na albume Spezial Snack je odvážnym krokom do hudobného prostredia, takmer úplne zbaveného tradičnej „hmotnej“ stavebnej podstaty a predvídateľného vývoja. Napriek tomu kvarteto skúma neprebádané možnosti vzájomnej hudobnej koexistencie veľmi dôsledne a ich emocionalita a muzikalita tu vyvažujú radikálnosť ich hudobnej cesty.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.