Pri vyslovení mena Franz Schubert väčšine milovníkov klasickej hudby napadne asi ako prvá jeho piesňová tvorba, ktorou vlastne nastavil štandard romantickej umelej piesne, fungujúci s väčšími či menšími obmenami dodnes. Schubert ich napísal také množstvo, že väčšia časť z nich je stále málo známa. Určite to však neplatí pre cyklus Krásna mlynárka (Die schöne Müllerin), ktorý patrí medzi najobľúbenejšie. Aj konkurencia nahrávok je pri týchto dvadsiatich piesňach veľká, a tak nie je ľahké vytvoriť projekt, ktorý prinesie nový pohľad na známe dielo. Nášmu tenoristovi Pavlovi Bršlíkovi sa to však podarilo. Minulý rok realizoval pre slovenské vydavateľstvo Viva Musica! mimoriadne úspešný projekt piesní Mikuláša Schneidra-Trnavského, tentoraz v prestížnom nemeckom vydavateľstve Orfeo upriamil svoju pozornosť na Schubertov populárny opus. Jeho klavírnym partnerom je Izraelčan Amir Katz, ktorý je častým koncertným spolupracovníkom tenoristu.
Bršlíkovo podanie možno niekoho prekvapí tempom, frázovaním, vydarenou kombináciou rozprávačského prednesu a kantability. Pestrosť výrazu je miestami skutočne veľmi bohatá, no nikdy neprekročí mieru, ktorá by sa priečila prostému „mlynárskemu“ príbehu. Práve naopak, Bršlík dokázal predstaviť klasika v trocha inom svetle, než ho vidia speváci nemeckej tradície Wunderlich, Schreier, Fischer-Dieskau či Goerne. Bližšie mu je živšie podanie Angličana Bostridgea, oproti ktorému má však jazykovú výhodu. Bršlík spieva romanticky v tom najlepšom slova zmysle – ctí emóciu, no vie ju prežiť bez ostrých výrazových zlomov. V jeho hlase je melanchólia, radosť i mladistvá nervozita a všetky tieto polohy vie predniesť emocionálne priamočiaro a navyše s neustále prítomnou hlasovou krásou. Navyše Amir Katz je tenoristovej koncepcii veľmi nápomocný a dokázal dostať z klavíra neobvyklé výrazové odtiene, ktoré znejú miestami až impresionisticky.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.