Hudobný fond 2012
Týmto textom mnohých nepoteším. Vec je pre mňa o to zložitejšia, že oboch hlavných aktérov nahrávky osobne poznám, podobne ako niektorých ďalších hudobníkov hosťujúcich na tomto albume. No nedá mi, aby som sa nevyjadril k otázkam a pochybnostiam, ktoré vo mne vyvoláva. Hneď na úvod chcem povedať, že mojím zámerom nie je niekomu škodiť a tobôž nie útočiť na partnerskú inštitúciu, ktorá CD uviedla na trh. Skôr mi ide o vyzvanie k diskusii.
Spevák Berco Balogh a klavirista Ľuboš Šrámek spolu s hosťami nahrali album známejších aj menej známych jazzových pesničiek. Prvá otázka smeruje k zmyslu vydania takéhoto albumu. Ak je prvoradou úlohou Hudobného fondu vydávať a propagovať pôvodnú domácu tvorbu, aký má potom význam vydať známe a mnohokrát nahrané štandardy ako My Foolish Heart, Route 66 alebo Body And Soul, navyše v angličtine, ktorá má ďaleko k dokonalosti a „autenticite“? Môžeme si ich predsa vypočuť v podaní špičkových amerických spevákov, povedzme Kurta Ellinga. Ak už je reč o Ellingovi, stojí za to porovnať The Savoy Stories s jeho albumom Live in Chicago (Blue Note, 2000). Na oboch sa nachádza My Foolish Heart, scat v piesni Downtown tiež hovorí o silnej inšpirácii Balogha Ellingom. Ellingovo Esperanto je tu prepracované do podoby nazvanej Jazzperanza opatrenej slovenským textom Andreja Turoka (podľa mňa diskutabilnej úrovne) vzývajúcim ducha estrád typu Repete. Aj podanie Moody's Mood For Love silno korešponduje s Ellingovým; stačí si pozrieť jeho live vystúpenie na You Tube. Naozaj zvláštna predstava o pôvodnej tvorbe... A tým nechcem dehonestovať inštrumentálne výkony hudobníkov, ktorých si vážim (Milo Suchomel, Juraj Griglák, Štefan Bartuš, Stano Palúch a ď.), pretože sú skutočne profesionálne.
Sú tu však aj otázky iného druhu. Medzi hosťami na albume figuruje aj Matúš Jakabčic, riaditeľ Hudobného fondu. To by bolo v poriadku, keby išlo o súkromnú firmu, a nie o národnokultúrnu verejnoprávnu inštitúciu. Konflikt záujmov? Zvláštne pôsobí aj jeho vlastný text v úvode bookletu, ktorý hovorí, že „The Savoy Stories je skvelý a vyvážený album: obsahuje kvalitný, nápadito zaranžovaný hudobný materiál a vynikajúce interpretačné výkony“, pričom on sám ako gitarista účinkuje na šiestich z deviatich trackov. Arogancia? Cynizmus? Nedostatok sebareflexie...?
Dámy a páni, onedlho sa chystám do štúdia nahrať trúbkové party na album istej bratislavskej folkovej kapely. Automaticky očakávam, že ho vydá Hudobné centrum, keďže som jeho zamestnancom, a potom naň aj sám napíšem patrične pochvalnú recenziu. Všetko pod vlastným menom; už ani netreba strácať čas vymýšľaním pseudonymov...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.