Univerzita Konštantína Filozofa
Nitra 2012
Z publikovaných titulov, ktoré v posledných rokoch vznikli v slovenskom hudobnopedagogickom prostredí, sa osobitne vyníma zborníková séria štúdii vychádzajúca od roku 1994 pod názvom Hudba – Integrácie – Interpretácie. Jej vznik spadá do obdobia, keď sa v hudobnopedagogickej oblasti čoraz menej darilo projektovať skúmanie novej reality a rozvíjať vecné komparačné myslenie či už medzi minulosťou a súčasnosťou, ako i vo vzťahu k iným kultúram. S mnohými pokusmi o tzv. nové premeny v oblasti hudobnej výchovy sa často obchádzali nielen základné vedecko-pedagogické princípy, ale i etický kódex, čo nepriaznivo vplývalo na rozvoj hudobno-pedagogického myslenia.
Vedecko-pedagogické štúdie v edícii Hudba – Integrácie – Interpretácie prinášali od začiatku celý rad progresívnych pohľadov do hudobnopedagogického myslenia, sledovali nové trendy v oblasti hudobnej výchovy, výskumu, vedeckých metód uplatňovaných muzikológmi v rôznych krajinách; prinášali orientáciu v nových hudobných paradigmách, hudobno-komunikačných premenách, ako i mnohé koexistencie hudobnej minulosti so súčasným hudobno-pedagogickým a muzikologickým dianím vo svete. Pokračovaním tohto tvorivého riešenia úloh je aj zborník Hudba – Integrácie – Interpretácie 15, kde autori Jozef Vereš, Vladimír Fulka, Veronika Ševčíková a František Turák riešili viaceré muzikologické, pedagogické a filozoficko-estetické pohľady v dejinných súvislostiach, podľa editora Jozefa Vereša, na prieniku diachrónno-synchrónneho prierezu, čo autorom umožnilo prezentovať historickú a analytickú interpretáciu hudby a jej korelácie.
Predmetom štúdie Jozefa Vereša Hudba a hudobné vzdelávanie Slovákov sú otázky hudobného vzdelávania Slovákov od staroslovienských dôb do 19. storočia. Autor riešenú problematiku vykladá v kontextoch sociálno-kultúrnych, pedagogických a psychologických. Štúdia je spracovaná kultúrno-historickou metódou, prostredníctvom ktorej Vereš syntetizuje hľadiská kultúrno-spoločenské, pedagogické a hudobno-vzdelávacie. V práci je Slovensko predstavené (pravdepodobne prvýkrát z hľadiska hudobnej pedagogiky) ako svojbytná kultúrno-vzdelávacia oblasť vtedajšieho európskeho komplexu (v rámci Rakúska-Uhorska) s uceleným obrazom o hudobnom pedagogickom myslení a hudobnom vzdelávaní.
Muzikologicko-filozoficky koncipovaná štúdia Vladimíra Fulku Hermeneutické kontexty New Musicology zameriava pozornosť na voľné zoskupenie amerických muzikológov známe ako New Musicology (Joseph Kerman, Susan McClaryová, Leo Treitler, Gary Tomlinson a i.), ktoré vzniklo v 80. rokoch 20. storočia a je aktívne dodnes. Toto zoskupenie si vytýčilo program integrácie hudobno-vedného poznania, historizmu a systematiky, s kritickým postojom zameraným proti akademizmu, pozitivizmu a najmä proti tradičnému historizmu. Pozadím New Musicology je novo poňatý kultúrny historizmus, inšpirovaný filozofickou hermeneutikou Hansa Georga Gadamera.
Štúdia Veroniky Ševčíkovej nesie názov Filmová bibliografia o hudobných osobnostiach – typológia subžánru a jeho využitia ako prostriedku popularizácie vo výuke dejín hudby. Autorka ju zamerala na problematiku výuky dejín hudby a na využitie filmových biografií vo vyučovacom procese. Klasifikuje filmovú biografiu ako subžáner hudobného filmu. Vyčleňuje rôzne kategórie tohto podžánru, v ktorých však poukazuje na význam dokumentárnych počinov, ale aj príbehov o fiktívnych umelcoch, resp. diela, ktoré odkazujú na konkrétne hudobné fragmenty.
Štúdia Františka Turáka Slovenská kompozičná tvorba v reflexii na jazz, latinsko-americkú hudbu a mimoeurópske kultúry sa zaoberá podnetmi nových žánrov hudby 20. storočia, mimoeurópskymi kultúrami, domácim folklórom a ich vplyvom na slovenskú kompozičnú tvorbu. V práci sú konkretizované umelecké východiská viacerých autorov slovenskej avantgardy, ktorých tvorba, resp. jej časti boli inšpirované viacerými smermi ako ragtime, rock, swing prípadne blues. Jednu z podkapitol autor venuje klasifikácii hudobného diela Petra Breinera, v ktorej sa zameriava na synkretizmus a jeho podoby. Štúdia odkazuje na konkrétne skladby, čo Turák v texte dokumentuje krátkymi príkladmi.
Štúdie z edície Hudba – integrácie – interpretácie 15 sú nielen obohatením nášho hudobného trhu, ale i moderným študijným materiálom pre študentov, ako i pre široký okruh záujemcov o problematiku.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.