Veľkolepý projekt Milana Paľu vo vydavateľstve Pavlík Records, mapujúci tvorbu slovenských autorov pre sólové husle, zahŕňa už tri vydané dvojalbumy a pred sebou má plány na ďalšie nosiče. Tento v dejinách slovenského nahrávacieho „priemyslu“ doteraz nevídaný projekt vznikol z Paľovej iniciatívy a je prehliadkou diel autorov rôznych generácií a kompozičných prístupov.
Kým prvý dvojalbum (recenzia Ľ. Chalupku v HŽ 11/2010) bol venovaný dielam Ilju Zeljenku a Ladislava Burlasa, dramaturgiu prvého disku druhého dvojalbumu takmer výhradne tvoria diela Jevgenija Iršaia. Jeho systematickú spoluprácu s Milanom Paľom tu dokumentuje šesť kompozícií. Omni tempore evokuje modlitbu, jednohlasná línia je predeľovaná výrazovými pauzami, postupne sa pridávajú obohacujúce prvky a skladba vrcholí nástupom sext „à la Bach“, po ktorom nasleduje mystický diel v pianissime s opätovným návratom bachovskej alúzie. From Nowhere With Love reflektuje osud ruského básnika Iosifa Brodského pred vyhnanstvom do USA a dielo Lost Notes je čisto „ruská“ epizóda s ukrytou šostakovičovskou alúziou plná tmavých farieb a tlmených výkrikov nástroja. Pimpampunči, malý, voľný cyklus šiestich prídavkových skladbičiek, zasa prezentuje Iršaiovu minimalistickú polohu, ktorá Paľovi interpretačne nesmierne sedí. Nasledujúce dielo Vodever (od anglického „whatever“) začína doslova z „niente“ v tichej, meditatívnej polohe. Minimum znejúcej hudby sa rozvíja do intenzívnej polohy a záver tvoria rozsiahle glissandové plochy. Vrchol iršaiovského bloku tvorí kompozícia Ex foedere.
Táto náročná skladba využíva široké spektrum rôznych husľových techník od éterického pizzicata a pôsobivých dvojzvukov cez expresívne glissandové skoky, dramatické ostinato či perkusívne efekty (dupanie), no obsahuje i krásne smutnú kantilénu a kvázi tonálne pasáže. Poslednou skladbou na CD je Play Violin od Petra Grolla pre husle a živú elektroniku. Táto skladba, napísaná pôvodne pre violu, nie je veľkolepou prehliadkou kybernetickej zvukovosti, ale naopak, veľmi delikátnou, lyrickou ozvenou partu sólových huslí v tlmenej atmosfére mierne rozmazaného zvuku.
Druhé CD obsahuje diela mladých slovenských autorov. V úvode znie Frammento di Epos od Mateja Háasza. Jeho štruktúra je založená na útržkovite plynúcom jednohlase vo vysokej polohe a v kvílivej meditácii. Tvorba Adriána Demoča je zastúpená na disku trikrát, v skladbe Violin, Katharsis a Apogeum. Kým Violin je skôr meditatívna, Katharsis je plná razantných dynamických nástupov a Apogeum prináša plochy expresívneho tremola a dramatických emócií. Album ďalej ponúka diela Lucie Koňakovskej At the Bottom of Nonsense, ktorého široké frázy a dramatické línie postupne klesajú do tichej agónie, kým jej skladba Schizofrescoes je modelovaná skôr na báze tonálnych plôch a pôsobivej kantilény vo vysokej polohe. Anton Steinecker sa tu prezentuje dielami Preludium a Invention. Preludium je miniatúra s elegickou atmosférou a Invention je založená na kontraste brilantnej a dravej fúgy s pôsobivým chorálom v pizzicate. Violino Solo Mariána Lejavu zasa obsahuje uzavreté výrazové „bunky“ striedajúce pokojné pasáže a kontrastné motorické tremolo, plné akcentovaných „nárazov“ agresívneho zvuku smerujúceho do záverečnej melanchólie. Skladba Imagination 5. Lucie Papanetzovej naproti tomu stelesňuje mystický pokoj a smútok. V jej voľne plynúcom prúde zaznievajú citáty motívov hudby k filmu Schindlerov zoznam.
Tretí dvojdisk je venovaný tzv. strednej generácii slovenských skladateľov, hoci vekovo ide o pomerne rozptýlenú skupinu. Torqued Images od Petra Machajdíka obsahuje päť častí pomenovaných podľa piatich svetových sochárov a maliarov (Kapoor, Rothko, Kiefer, Richter a Serra). Sú to charakterové drobnokresby zľahka sa pohrávajúce s rytmickou štruktúrou a tonalitou. Album obsahuje i dve diela Iris Szeghyovej, Ciacconu a Slovak Dance. Kým Slovak Dance je milá miniatúra evokujúca ľudový idióm s výraznými „výkrikmi“ huslí a ponáškou na zvuk gájd, Ciaccona je poctou tejto barokovej forme, ale svojimi extenzívnymi technikami hry (flažolety, pasáže, tonálne polia, koláže zvuku) posúva jej koncept výrazovo omnoho ďalej.
Pavol Malovec je zastúpený skladbami Invocazione I a II. Zdržanlivé kontrastné plochy a meditácia, ale aj krásne legatové plochy a rozšírená tonalita dodávajú týmto dielam čaro mysticizmu. Cadenza III op. 63 Vladimíra Bokesa prináša vzletný výraz a virtuóznu polohu prchavého pohybu pizzicat, kým jeho La Follia, Ciaccona op. 3 je zasa avantgardnou meditáciou nad starou formulou La Follie obohatenou o iskrivé prvky novej zvukovosti. Album ďalej obsahuje zaujímavé dielo Oľgy Kroupovej Quintessenz vychádzajúce z intervalu kvinty, naliehavých figurácií a pomaly sa rozbiehajúcej expresívnej línie. Dianoia Hanuša Domanského je plná rétorických figúr a rapsodického výrazu, Sonáta Mirka Krajčiho zasa pracuje s motívom B-A-C-H. Tvorbu Vladimíra Godára reprezentuje O Crux, Meditation, pôvodne pre violončelo. Táto kompozícia postupne rozvíja líniu narastajúcu po jednom tóne v prísne limitovanej štruktúre a meditatívnych vzdychoch ostro kontrastujúcich s plochami krehkej harmónie. Záverečné dielo albumu tvorí Godárova Sonáta z roku 2004. Jej prvá časť prináša doslova démonickú atmosféru naplnenú dynamikou a vyzývavými dvojhmatmi v sekvenciách často oscilujúcich v rámci rozšírenej tonality a voľne komentujúcich Bachovo dielo. Druhú časť tvorí clivá melódia na spôsob filmovej hudby, tretie Intermezzo prináša pizzicatové plochy s rezkými tanečnými epizódami. Záverečná Passacaglia obsahuje bachovskú meditatívnu ponášku v autentickej d mol postavenú na zostupnom rade tónov, postupne však stále viac evokujúcu skôr pachelbelovskú zádumčivosť v škále pôvodnej molovej stupnice.
Všetky tri dvojalbumy vyšli v luxusnom balení v obojstrannej verzii CD/DVD-Audio spolu s podrobne spracovanými textami bookletov. Na interpretácii počuť, že Milan Paľa so všetkými skladateľmi dlhodobo spolupracuje, jeho ponor a obdivuhodné stotožnenie sa s obsahom diel pôsobí absolútne autenticky. Iniciuje vznik nových diel, ktoré uvádza a nahráva, a jeho repertoárové portfólio je mimoriadne. Veľké formy tejto edície (Szeghy, Bokes, Godár, Krajči) prednáša veľkolepo a dokáže udržať napätie na neskutočne rozsiahlej ploche. Vyzdvihnúť treba najmä jeho interpretáciu Godárovej Sonáty a Iršaiovho Ex foedere. Paľa je umelec, ktorého schopnosti nekončia pri bezbrehej virtuozite a dravej koncepcii extrémneho výrazu, napĺňajúceho hudbu maximálnym emocionálnym obsahom (Burlas, Godár), ale nadchnú aj vyváženou zvukovou kvalitou, schopnosťou skvelej miniaturizácie (Machajdík, Iršai, Steinecker), dokonale zvládnutými technickými a výrazovými aspektmi husľovej hry i rozsiahlymi meditatívnymi plochami, melanchóliou, zdržanlivosťou a lyrikou (Malovec, Godár, Koňakovská, Papanetzová). Projekt bude pokračovať nahrávkami ďalších slovenských diel, ktoré si nepochybne udržia vysoko nastavenú úroveň.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.