Schumann, Mendelssohn, Chopin
D. Varínska
Všestranne aktívna Daniela Varínska sa ohlásila s novým titulom na domácom trhu, ktorý v segmente sólových profilových nahrávok našich klaviristov rozhodne preplnený nie je. Tentokrát sa Varínska zamerala na rozsiahlejšie, závažnejšie kusy čiastočne raného, čiastočne vrcholného romantizmu z tvorby jeho troch špičkových predstaviteľov. Pozornosť hudobného labužníka by mohli pútať najmä Schumannova Humoreska a Mendelssohnove Seriózne variácie – Chopinova Sonáta b mol je z kategórie notoricky známych a možno až príliš často obohrávaných. Humoreska B dur op. 20 od Roberta Schumanna je v rozpore so svojím názvom polhodinovým mozaikovým cyklom, nie veselším ani vtipnejším ako ostatné kompozície tohto autora. Hráva sa síce podstatne menej, ale v sviežosti invencie za nimi príliš nezaostáva. Devízami Varínskeho poňatia Humoresky sú zvuková priezračnosť, jasnosť frázovania, ale aj všadeprítomné expresívne teplo a nad všetkým dominujúca kultivovanosť. Toto smerovanie k elegancii a vyrovnanosti však stavia do úzadia niektoré rozhodujúce črty Schumannovej hudobnej reči: uvoľnenosť romantickej fantázie, temperamentnú silu a slobodnú vášeň či rýchlo sa meniaci kaleidoskop poetických nálad. Potom sa jej Schumann miestami javí ako málo priebojný, málo zaujímavý, málo diferencovaný, málo kontrastný... Chýbajú mi väčšie rozdiely v tempách, dynamike, pestrejšia agogika a zaokrúhlenejšia forma celku.
Skromnosť a pokora, ktoré túto klaviristku bytostne vystihujú, sa stávajú cnosťou v Mendelssohnových Variations sérieuses d mol op. 54. Skladbu v jej podaní charakterizujú presvedčivé emocionálne vlny, variabilita rubát a drobných dynamických prechodov a aj naďalej veľmi plastické frázovanie; stavebná klenba formy je pevnejšia, melodické línie sugestívnejšie a motorický elán výborne podčiarkuje základnú náladu. Zvedavo som očakával Varínskej koncepciu Chopinovej Sonáty b mol. Každý klavirista sa ocitá v nezávideniahodnej situácii, ak o tomto diele chce „povedať“ niečo nové. V prvej časti ma upútala dramatická naliehavosť hudby, no druhá časť už pôsobila trochu fádne (najmä v triu som očakával väčšiu krehkosť lyriky). V smútočnom pochode a v surrealisticky rozorvanom finále sa opäť prejavili rozpory z Humoresky: všadeprítomná uhladenosť výrazu sa stala prekážkou pre vystihnutie dôležitých zvukových a charakterových, prípadne tempových kontrastov (zdravá agresia, nebojácna výbušnosť kontra intímna vrúcnosť, zdržanlivá meditácia). Treba však pochváliť nádhernú kantilénu v triu smútočného pochodu a plnofarebné rozozvučanie klavíra na mnohých miestach.
Obal nahrávky má „trendové“ riešenie skladačky a anglicko-nemecko-slovenský booklet poskytuje základné informácie o dielach i klaviristke.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.