Otázka „Čo počúvaš?“ bola počas základnej školy povinnou komunikačnou „výbavou“. Horšie bolo, pokiaľ ste nemali pohotovú alebo primeranú odpoveď... Metalisti, „depešáci“, neskôr raperi, hiphoperi... A ja večne mimo...
Mozart. Napriek tomu, že sa verejne vyznám z nechuti k jeho hudbe, bola to práve Čarovná flauta, ktorá v javiskovom stvárnení opery SND v Bratislave odštartovala moju divadelnú vášeň. Viac ako dve hodiny som sedel v nemom úžase. Pokiaľ si spomínam, predstavenie nebolo ničím výnimočné. Ja som však videl nové veci – meniace sa svetlá, dvíhajúce sa kulisy, kostýmy, orchester. Opera mi učarovala. Verdiho Zbor židov z Nabucca, cigáni z Trubadúra, Dvořákova Rusalka, Čajkovskij, no najmä Bizetova Carmen otvárali opony na pomyselných javiskách mojej obrazotvornosti.
Potom prišla éra muzikálov na Novej Scéne. Po Evanjeliu o Márii a Grandhoteli som sa stal „závislým“ na hudbe Andrewa Lloyda Webbera a na jeho muzikáloch Jesus Christ Superstar, Cats či Jozef a jeho zázračný plášť. Neskôr som objavil francúzskych Bedárov od Claude-Michela Schönberga či Notre Dame de Paris Riccarda Cocciantea. Možno práve vďaka muzikálovému ošiaľu som spoznal aj českých velikánov Karla Svobodu (Dracula, Monte Christo), Ondřeja Soukupa (Johanka z Arcu), ktorí mi otvorili cestu k tuzemským skladateľom: Godárovi, Jiráskovi, Hapkovi, Leškovi...
Veľmi som túžil robiť divadlo. Obzvlášť ma lákalo divadlo neverbálne, tanečné, plné symbolov a silného posolstva. Divadlo, ktoré svojmu divákovi odovzdá kus neba. Chcel som Božie dary darovať ďalej. K tomu som potreboval dobrú hudbu, akú dodnes objavujem vo filmoch. Skladatelia filmovej hudby sú častokrát menej známi než filmy samotné. Mená Ennio Morricone, John Williams či Zbigniew Preisner síce rezonujú medzi širšou verejnosťou, pri menách John Debney, Thomas Newman, Howard Shore alebo Eric Serra sa však málokto tvári zúčastnene. Neprítomný pohľad sa mení pripomenutím filmov Umučenie Krista, Americká krása, Pán prsteňov, alebo Piaty element.
Čistá duša, Osada, Misia, Piano, Tri farby, Dvojitý život Veroniky, Narnia, Princ Egyptský, Minority Report alebo Krajinka, Postav dom, zasaď strom, Kytice, Horem Pádem, Rok Ďábla – tieto a mnohé ďalšie filmy som kedysi videl, ale najmä počul. A následne zmenil na javisku do úplne iných súradníc. Často som ihneď po východe z kina utekal zháňať soundtrack. V niektorých obchodíkoch ma už dôverne poznajú, aj moji priatelia mi prinášajú CD s úsmevom: „Toto je niečo pre teba.“
Zvyknem hovorievať, že dobrú hudbu vidím. Meradlom kvality je u mňa vizuálna stopa fantázie. Spomínam si, ako mi raz počas cesty v električke požičal kamarát slúchadlá s piesňou Paranoid Android od Radiohead. Musel som sa vtedy dobre „držať“ a po niekoľkých dňoch som vytvoril choreografiu o narkomanovi, ktorú tancujem dodnes. Inokedy som dostal na „zašumenej“ kazete „neznámu hudbu neznámeho autora“. Bola úžasná! Vymyslel som na ňu celé predstavenie. Problémom však bola kvalita nahrávky, ktorú som nedokázal identifikovať.
Zrazu som skladbu počul v reklame a zatelefonoval do televízie. „Podávali si ma“ dôležití ľudia, ale stálo to za to. Peter Gabriel a hudba k filmu Posledné pokušenie Krista odštartovali predstavenie Golgota Tanečného divadla ATak. Dodnes si rád vypočujem U2 či Stinga, lebo sme ich tiež použili na javiskových doskách. Preto je môj rozptyl široký – od Beethovena, Prokofieva po Björk, Ivu Bittovú, Dana Bártu, cez Bobana Markoviča, H16 až po Apocalypticu...
Momentálne „spracúvam“ nového Batmana (Dark Knight), ktorého notovú pavučinu „utkala“ dvojica pánov hudobníkov – Hans Zimmer a James Newton Howard. Jeden autor hudby Disneyho „trhákov“, druhý dvorný skladateľ mysteriózneho režiséra Shyamalana. Nestáva sa často, aby dvaja vychytení skladatelia písali spoločnú partitúru. Režisér Christofer Nolan tak okrem neuveriteľného výkonu nebohého Hetha Ledgera v úlohe Jokera získal pre svoj film ďalšiu šťastnú kartu... Pokiaľ ste neboli v kine, príďte k nám do divadla. Pochopíte...
Pavol Danko (1978) po štúdiách na Prírodovedeckej fakulte UK pôsobí ako stredoškolský profesor chémie na prestížnom bratislavskom Gymnáziu Grösslingová. V roku 1998 založil Tanečné divadlo ATak (www.tdatak.sk), v rámci ktorého pôsobí ako autor, režisér a choreograf. V rokoch 2000 a 2002 získalo divadlo hlavnú cenu na festivale kresťanského divadla Gorazdov Močenok. Aktuálnou dvanástou premiérou divadla je predstavenie zloDEJ.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.