Dlho som premýšľal, čo spája hudbu, ktorú mám rád. Jednoducho povedané, mám rád hudbu, ktorá v sebe spája energiu, vášeň a temperament. Pod touto vágnou definíciou si môže samozrejme každý predstaviť čosi celkom iné. Bývalý kolega z rádia Jaro Filip napríklad poriadnu metalovú „vypalovačku“, pri ktorej ja radšej rýchlo unikám, ďalší rýchlu a monotónne repetitívnu elektronickú smršť označenú zložitým anglickým názvom. Skúsim teda z opačného konca – hudbou, ktorú rád nemám. Počas rokov strávených v súkromnom rádiu sa mi dokonale zhnusila sterilná strednoprúdová hudba, ktorej jedinou ambíciou je podobať sa na niečo známe a súčasne príliš nevyrušovať. Možno preto komerčné rádiá takmer nepočúvam. Aspoň kvôli hudbe určite nie.   Spomínam si, ako som po prvý raz počul spievať Vladimíra Vysockého. Jeho drsný chrapľavý hlas a charizma si ma okamžite získali.

Energia, ktorá sálala z jeho koncertných albumov bola určite jedným z dôvodov, prečo som sa o široký tématický rozsah Vysockého tvorby začal zaujímať podrobnejšie. Bol to pre mňa šok, pretože s niečím podobným som sa dovtedy nestretol. Napísal asi sedemsto piesní; patria k nim skladby o bývalých väzňoch, zlodejoch, šoféroch diaľkových liniek, ale aj nádherné piesne o láske, priateľstve, zvieratách a športe. Majú v sebe nadhľad, humor, emóciu a najmä jedinečný Vysockého hlas, ktorý nespieva, ale ryčí a buráca, aby sa po chvíli stíšil do dramatického šepotu. To isté by sa dalo v malej obmene povedať aj o tvorbe môjho ďalšieho obľúbeného pesničkára a zvukového experimentátora Toma Waitsa. Snažil som sa zohnať všetky jeho albumy, niektoré z nich mám radšej, iné menej. Rovnako ma fascinuje jeho hudobný svet nočných barov a klubov, bizarných ľudských príbehov, netradičných hudobných nástrojov a zvukov. Veľmi rád mám aj baskicko-galícijského hudobníka Manu Chaa, špeciálne jeho skladbu Me illaman calle, ktorú pôvodne napísal pre film o prostitútkach. Aby som bol presnejší, dojal ma jej videoklip. Manu v ňom spieva v malej barcelonskej kaviarni a sála z neho neskutočná radosť zo života.

Pieseň ma natoľko dostala, že som si ju nielen preložil, ale začal zháňať informácie o jej autorovi. Možno práve ona je esenciou toho, čo mám na hudbe rád. Vďaka hudobnému publicistovi a zberateľovi Mirovi Potočkovi sa neuveriteľne rozrástol aj môj hudobný archív z oblasti world music. Fascinuje ma tvorivé spájanie a variovanie rôznych hudobných žánrov, štýlov a kultúrnych konceptov. Napríklad nuswingoví Club des Belugas, celá škála nutangových projektov ako Bajofondo Tango Club, Otros Aires, Gotan Project, skvelé speváčky Uxia, Natalia Clavier alebo Iránčanka Souad Massi. Jeden takýto slovenský projekt nosím už dlhší čas v ušiach. Etnomuzikologička Jana Belišová zahájila pred niekoľkými rokmi projekt zbierania starodávnych rómskych piesní Phurikane Giľa. Samotní Rómovia sa vraj často vykrúcali a považovali vlastnú pôvodnú hudbu za niečo nepatričné a smiešne. Belišovej záznamy vyšli na troch hudobných nosičoch a v niekoľkých spevníkoch.

Ona však vizionársky zašla ešte ďalej. Spojila najlepších rómskych hudobníkov s profesionálnymi hudobníkmi – violončelistom Jozefom Luptákom, akordeonistom Borisom Lenkom, africkým perkusionistom Thierrym a skladateľom/aranžérom Jurajom Dobrakovom. A tak sa už niekoľko rokov zbiera úplne nový hudobný materiál. Keď som počul verzie známych rómskych piesní zaspievané v kostole, zasiahla ma ich čistota, veľkoleposť, živočíšnosť, ale aj pokora. Zrazu som mal v ušiach jasnú predstavu, ako by toto spojenie starých rómskych piesní mohlo vyzerať v nových aranžmánoch v spojení s tangom, swingom, šansónom, africkou rytmikou, vážnou a elektronickou hudbou. Dúfam, že k tomu čoskoro dôjde. Pretože práve TO je hudba, ktorú mám rád.

Jozef Dado Nagy (1970) bol v rokoch 1993–2005 redaktorom a moderátorom Literárnej revue v rádiu Twist. Autorsky aj moderátorsky sa podieľal na reláciách Litera, Silná káva a Literárne oko v STV. Je autorom parodických kuchárskych receptov Slepačie polievky pre otr(h)lých a série paródií na detektívne seriály Rota pomalého nasadenia (spolu s režisérom P. Krištúfkom). Aktuálne moderuje relácie o knihách na Rádiu Slovensko a v rádiu VIVA, podieľa sa aj na relácii Umenie 09 v STV.

Aktualizované: 11. 05. 2020
x