Nemám sluch, ale aj napriek tomu som absolvoval klavír na ĽŠU v Novákoch, malom mestečku na Hornej Nitre. Dodnes si pamätám očarujúce rozprávanie učiteľa teórie Eduarda Hrica o skladateľovi Ludwigovi van Beethovenovi. Práve toto rozprávanie o géniovi a počúvanie jeho symfónií z platní ma k hudbe a k umeniu pripútalo oveľa viacej ako celé moje štúdium na tejto škole. Učiteľa Hrica som si vážil za jeho odvahu. V neďalekých Zemianskych Kostoľanoch hrával počas bohoslužieb v evanjelickom kostolíku na harmóniu. Byť učiteľom a zároveň hrať v kostole bol za normalizácie v hlbokom komunizme husársky kúsok. A práve tento pán objavil krásny hlas i talent Petra Dvorského a priviedol ho do Bratislavy.
Ja som prišiel do mesta na Dunaji v roku 1971 študovať na stavebnú fakultu a dodnes si pamätám prvú návštevu koncertu v Redute. Keď sa priestorom začali niesť zvuky sláčikov a celého orchestra, moja duša sa zrazu vzniesla do výšok. Nespomínam si už, čo hrali, pamätám si len ten ľahký pocit lietania a veľkého nadhľadu. Počas letných prázdnin som bol ako vysokoškolák na brigáde v Prahe. Jedného večera som sa dostal na záhradný koncert v Bertramke, kde som počul Linha Singers. A znova sa to stalo, „lietal“ som nad večernou Prahou len tak, bez užitia akejkoľvek drogy. Potom neskôr sme chodili do Reduty na Warchalovcov. Sála celkom stíchla, nato sa Bohdan Warchal nosom hlasno nadýchol a začalo to úžasné muzicírovanie a opäť ten opojný pocit vzletu, vznášania.
Vždy som miloval klasikov jazzu, najviac Louisa a Ellu. Neskôr, ešte za komunizmu, som mal šťastie byť na koncerte Bobbyho McFerrina na jazzových dňoch v PKO. Bol to sólový výstup jedného herca, ktorý hral za celý orchester len tak, na svojom tele. Atmosféra v sále bola neuveriteľne „hustá“. Don't Worry, Be Happy bol potom len popový odvarík. Niečo podobné som nedávno zažil takisto na „jazzákoch“ v PKO pri vystúpení Trombona Shortyho. To fúkanie naplno inšpiruje k veľkým veciam.
Pred časom som viedol fotografické dielne na Letavách na hranici Gemeru a Malohontu. Dodnes si púšťam CD s pesničkami Maňa Lacka a jeho skupiny M.E.L.L. Podobný nostalgický pocit mám aj pri počúvaní folku Zuzky Homolovej. Je zaujímavé, že baladickosť jej piesní si obľúbili aj moji študenti, niektorí sa stali jej fanúšikmi. Myslel som, že oslovuje len moju generáciu, ale teší ma, že som sa mýlil. Okrem týchto „kamošov“ si v ateliéri púšťam Jaromíra Nohavicu a v poslednej dobe najradšej Radúzu. Jej nasadenie, jedinečnosť, rýdzosť prejavu, texty a to, že je stále sama sebou a nie komerčnou zdochlinou, sú úžasné.
Ako výtvarníka ma samozrejme oslovuje experimentálna muzika. Hudobník a výtvarník John Cage navštívil Bratislavu začiatkom 90. rokov tesne pred svojou smrťou v čase 80. narodenín. Jeho prednáška ostala vo mne uložená na celý život. Čarovné boli aj interpretácie jeho skladieb hudobníkmi z celého sveta. V budove rozhlasu sme vtedy pripravili výstavu Pocta Cageovi. Neskôr v roku 1995 bolo pre mňa cťou byť na štipendiu a vystavovať v Mattress Factory v Pittsburghu, pretože jednu z prvých výstav tam mal práve Cage. Pre podobný experimentálny prístup v muzike mám nesmierne rád Ivu Bittovú alebo Laurie Andersonovú.
Môj prvý intenzívny kontakt so židovskou hudbou bol v roku 1996 na vernisáži mojej výstavy v synagóge v Trnave. Židovské modlitby tu spieval dnes už nebohý Zoltán Lenský. V roku 2003 som dal dohromady festival ARFOHUTAVU a do malej dedinky Kšinná sa mi podarilo dostať Preßburger Klezmer Band so Samkom Alexandrom. Roztancovali celý kultúrny dom, a to som sa bál antisemitizmu dedinčanov. V súčasnosti pracujeme spolu s manželkou Monikou na projekte Dva domy jedného Pána. Vytvárame diptychy tak, že v jednom mestečku alebo dedinke odfotíme kostol a synagógu. Minulé leto sme projekt predstavili v synagóge v Nitre a na vernisáži spieval židovské i kresťanské piesne Ervín Schönhauser. Jeho CD stojí za to. Moje vnímanie hudby je cez zážitok, atmosféru, pretože – ako som spomínal – nemám sluch...
Ľubo Stacho (1953) je absolventom katedry fotografie na FAMU v Prahe, v r. 1990 založil na VŠVU štúdium fotografie (vedie tam Ateliér fotografie a intermediálnych presahov). Okrem tvorivej práce v oblasti fotografie autorsky zasahuje aj do iných médií (video, inštalácie, kresba, maľba).
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.