Mauricio Kagel (24. 12. 1931–18. 9. 2008) patrí k najvýraznejším osobnostiam hudobného a umeleckého diania 2. polovice 20. storočia. Dôležitou bázou pre jeho umelecký rast bolo multikultúrne prostredie Buenos Aires – inšpirujúca zmes španielskej, ruskej, talianskej, nemeckej, anglickej a francúzskej kultúry, ale aj tanga, modernej literatúry a filozofie prinášajúcich nové názory na minulosť a súčasnosť.
Música de Buenos Aires
Už v raných kompozíciách používal Kagel netradičné techniky a idey, ktoré vytvorili základ jeho neskoršej tvorby. Techniku polyfónie a viacvrstvovosti textu, ktorú použil už v Palimsestos pre miešaný zbor s fragmentmi básní F. G. Lorcu, využil neskôr v skladbe Anagrama (1958). Vyskúšal si tiež seriálnu techniku a dodekafóniu (napr. v Sexteto de cuerdas, 1953 rev. 1957), ktoré neskôr dokázal netradične využívať.
Zároveň začal bez akejkoľvek znalosti musique concrète experimentovať s elektronickými a konkrétnymi zvukmi pomocou gramofónov a starých magnetofónov. Výsledkom bola kompozícia Música para la torre (Vežová hudba, 1951–1952) pozostávajúca z kombinácií zvukov a hlukov z elektrických prístrojov a rôznych strojov. Táto Kagelova prvá audiovizuálna partitúra bola interpretovaná cez reproduktor umiestnený na vrchole 40-metrovej oceľovej veže, pričom výsledok bol kombinovaný s riadenou svetelnou hrou.
Experimenty s využívaním svetla neskôr zúročil v svetelnej partitúre Camera oscura (1965). Neskôr systematicky využívanú techniku koláže použil Kagel v roku 1954 v skladbe 5 Cantos de génesis pre spev a klavír na výber biblických prekladov v starej španielčine. Rané experimenty s technikou strihu, montáží a koláží, mixáže a deformácie elektronických a konkrétnych zvukov, s hrou s rádiom a filmovaním (tejto zábave sa venoval už ako dieťa), divadelnými rekvizitami, svetelnými efektmi, gestikou, mimikou a pohybom Kagel aj neskôr rozvíjal a obohacoval, či už ide o tzv. inštrumentálne divadlo, multimediálne a filmové projekty alebo inštrumentálnu a vokálnu tvorbu....
...Mauricio Raúl Kagel sa narodil v umelecky zameranej rodine nemeckého, židovského a ruského pôvodu v Buenos Aires. Ako dieťa sa venoval spevu, hre na klavíri, klarinete, violončele a organe. Študoval teóriu a dirigovanie u nemeckého emigranta Theodora Fuchsa, v kompozícii bol autodidaktom. R. 1949 začal ako klavirista a dirigent spolupracovať s Juanom Carlosom Pazom v koncertnom združení Agrupación Nueva Música, kde prvýkrát zazneli jeho kompozície. Bol spoluzakladateľom Cinémathèque Argentine, pôsobil ako filmový kritik a paralelne navštevoval semináre anglickej a americkej literatúry Jorge Luisa Borgesa na Univerzite Buenos Aires. Jeho koncepcia času a priestoru, umelecká metóda fikcie, simulácie, mnohovýznamovosti či metatextuality mala výrazný vplyv na formovanie Kagelovej osobnosti. „Od Borgesa som sa naučil, čo znamená systematika v nesystematickom,“ povedal neskôr. 6
R. 1955 sa Kagel stal asistentom Ericha Kleibera v Teatro Colón, zároveň aj vedúcim štúdia repertoáru komornej opery. R. 1957 získal DAAD štipendium v elektronickom štúdiu v Kolíne nad Rýnom. Dielo Sur scène uvedené r. 1962 v Brémach je pokladané za prvé dielo Kagelom vynájdeného nového umeleckého druhu tzv. inštrumentálneho divadla. V r. 1960–1966 a v r. 1972–1976 prednášal ako hosťujúci docent v rámci medzinárodných prázdninových kurzov v Darmstadte, v r. 1964–1965 bol hosťujúcim profesorom na State University Buffalo. Bol vedúcim škandinávskych kurzov Novej hudby v Göteborgu, hosťujúcim docentom na Filmovej a televíznej akadémii v Berlíne, v r. 1969–1975 viedol Kolínske kurzy novej hudby.
V r. 1974–1997 prednášal tzv. Nové hudobné divadlo na Vysokej hudobnej škole v Kolíne. Získal čestný doktorát Vysokej hudobnej školy Franza Liszta vo Weimare (2001) a Univerzity v Siegene (2007). V r. 2006–2007 bol sídelným skladateľom Filharmónie v Essene, kde aj dirigoval. Zomrel 18. 9. 2008 v Kolíne nad Rýnom. Popri početných oceneniach získal v r. 2000 Ernst von Siemens Musikpreis, ktorá býva označovaná aj ako Nobelova cena za hudbu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.