Tento rok uplynulo 140 rokov od smrti veľkého ruského umelca, ktorý bol vyše štvrťstoročie ústrednou postavou hudobnej Moskvy. Nikolaj Rubinštejn bol zakladateľom Moskovského konzervatória a vedúcim Ruskej hudobnej spoločnosti v Moskve. Dedikant a prvý interpret jednej z najnáročnejších klavírnych kompozícií 19. storočia, Balakirevovho Islameja, a dirigent premiéry Čajkovského opery Eugen Onegin však napriek svojmu príspevku k rozvoju a profesionalizácii hudobnej kultúry v Rusku ostal v tieni svojho slávnejšieho staršieho brata Antona.
Hudobný svet detstva
Nikolaj Rubinštejn bol najmladším synom bohatej židovskej rodiny, ktorá sa v 30. rokoch 19. storočia presťahovala zo svojho sídla vo vtedajšej Podolskej provincii (dnes oblasť neuznaného štátu Podnestersko a formálne región Moldavska) do Moskvy. V lete 1831 konvertovali Rubinštejnovci, počnúc Nikolajovým starým otcom, na pravoslávnu vieru a dali sa pokrstiť. Hlavným podnetom bol dekrét cára Mikuláša I. o povinnom povolaní židovských chlapcov na niekoľkoročnú vojenskú službu. Zároveň pre ich rodinu prestala platiť tzv. Zóna osídlenia, zavedená Katarínou II. v r. 1791, ktorá vymedzovala územie v Ruskom impériu, kde sa mohli ľudia židovského pôvodu voľne usadiť a obchodovať. Táto zmena umožnila Rubinštejnovcom zriadiť si malú továreň (na ceruzky a špendlíky), čo bolo dovtedy Židom v Moskve zakázané.
Nikolaj už v útlom detstve začal prejavovať intenzívny sklon k hudbe. Rád reprodukoval počuté zvuky a ich kombinácie na klavíri, pričom jeho matka Kaleria ho mnohokrát zastihla za nástrojom, ako napodobňuje údery hodín na Spasskej veži. Podľa nej sa jej najmladší syn javil ešte nadanejším ako starší Anton, a tak mu začala dávať hodiny klavíra ako prvému. Chlapec veľmi rýchlo napredoval a hrával pomerne zložité skladby, ktorých technická náročnosť ho nútila hrať niekedy dokonca postojačky. Matka, využijúc svoje početné kontakty nielen v umeleckých kruhoch, predstavila talent svojho najmladšieho syna Franzovi Lisztovi, ktorý v r. 1842 navštívil Moskvu. Hra sedemročného chlapca Liszta oslovila natoľko, že sa stal takmer každodenným hosťom v dome Rubinštejnovcov. Pozornosť slávneho umelca voči mladému Nikolajovi nebola spôsobená len jeho interpretáciou, ale aj dokonalou schopnosťou čítať partitúry Mozartových a Haydnových kvartet z listu.
Nikolaj prvýkrát vystúpil pred širokým publikom v novembri 1843, keď koncertoval spolu s Antonom v Moskve. Koncom jari 1843 bratia Rubinštejnovci sprevádzaní matkou zamierili do Varšavy, kde absolvovali množstvo koncertných vystúpení. Následne navštívili aj Paríž, kde ich matka priviedla k Fryderykovi Chopinovi a požiadala ho o názor. Návštevu dokazuje list poľského skladateľa so slovami: „S veľkou radosťou vyjadrujem svoj obdiv k Nikolajovmu vynikajúcemu klavírnemu talentu a Antonovým nádherným skladbám. Zostáva si priať, aby sa títo dvaja slávni ruskí chlapci teraz postarali o svoju budúcu kariéru a pamätali na to, že detstvo rýchlo uplynie; a to, čo je v detstve ešte prípustné, sa v dospelosti neodpúšťa.“1
Po príchode do Berlína sa Kaleria Rubinštejnová obrátila na Giacoma Meyerbeera a Felixa Mendelssohna Bartholdyho s prosbou o radu ohľadom ďalšieho vzdelávania jej synov. Treba poznamenať, že rodičia Kalerie sa vďaka svojim stykom v židovskej komunite poznali aj s rodinou Mendelssohnovcov a ona sama poznala svojho rovesníka Felixa ešte z detských čias. Mendelssohn aj Meyerbeer sa aktívne podieľali na osude bratov Rubinštejnovcov, uviedli ich do kruhu berlínskych hudobníkov a často ich prijímali aj u seba doma. Rady oboch skladateľov, týkajúce sa budúcnosti hudobného vzdelania bratov, sa zhodovali s názorom Franza Liszta. Antonovi odporúčali ísť cestou samostatného pôsobenia a neustáleho zdokonaľovania svojho interpretačného umenia. Nikolajovi radili navštevovať hodiny klavíra u nemeckého klaviristu, skladateľa a pedagóga Theodora Kullaka a teórie u Siegfrieda Dehna. No začiatkom apríla 1846 prišli z Moskvy znepokojujúce správy o mozgovej príhode Grigorija Rubinštejna, otca Nikolaja a Antona. Rozhodlo sa, že šestnásťročný Anton zostane v zahraničí a začne si zarábať na živobytie samostatne. S mladším Nikolajom sa matka vydala na spiatočnú cestu domov. Od toho momentu sa cesty bratov rozišli a len zriedkavo sa im podarilo stretnúť sa. Anton prebýval buď v okolí Petrohradu alebo v zahraničí, Nikolaj žil v Moskve.
Rok očakávaní
Myšlienky o budúcnosti a ďalšom smerovaní Nikolaja Rubinštejna výrazne ovplyvnila nepriaznivá existenčná situácia jeho staršieho brata, v dôsledku ktorej sa mladší Rubinštejn rozhodol nastúpiť na Právnickú fakultu Moskovskej univerzity. Po celý čas si však uvedomoval, že právo sa nestane jeho životným poslaním a na univerzite nemusí hľadať špeciálne právnické vzdelanie, ale predovšetkým všeobecný rozvoj. Neraz poukázal na to, že za všetok svoj duševný rozvoj vďačí práve Moskovskej univerzite. Tri roky po jej úspešnom ukončení bol odsúdený na umeleckú nečinnosť kvôli unáhlenému a nešťastnému rozhodnutiu vstúpiť do manželstva. Ani toto obdobie však preňho nebolo celkom zbytočné. Začal sa hudobne vzdelávať, zoznamoval sa s novou hudbou, čítal a študoval najzaujímavejšie práce o histórii, teórii a estetike hudby v rôznych jazykoch.
Koncom 50. rokov začali v Rusku vznikať nové alebo sa oživovali staré verejné spoločenstvá. Lev Tolstoj spolu s dvomi priateľmi a milovníkmi hudby rozprúdili úsilie vytvoriť spoločnosť pre komornú hudbu, ktorá by zabezpečovala kvalitné koncerty v Moskve. Pri hľadaní hudobného riaditeľa spolku boli iniciátori istým váženým Moskovčanom nasmerovaní práve na Nikolaja Rubinštejna, ktorý bol podľa jeho slov jediným hudobníkom schopným prevziať úlohu vedúceho. Práve takýmto spôsobom sa udialo prvé stretnutie Tolstého s Rubinštejnom. V atmosfére všeobecného nadšenia nastal čas, keď situácia umožnila Antonovi, aby sa vrátil k svojej dlhoročnej myšlienke hudobnej osvety. S bratovou pomocou vypracoval plán na zriadenie spoločnosti pre organizovanie koncertov v Petrohrade a následné založenie jej moskovskej pobočky. V máji 1859 vznikla v Petrohrade Ruská hudobná spoločnosť a postupne prebiehali prípravy na prvý symfonický koncert, na ktorom plánovali uviesť diela Glinku, Bacha, Händla, Wagnera a Beethovena. Rozhodnutie o otvorení moskovskej pobočky bolo prijaté až na konci r. 1859 a odvtedy bol osud Nikolaja Rubinštejna navždy spojený s Moskvou a jej hudobnou kultúrou....
...pokračovanie článku nájdete v čísle 09/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.