Logo HŽ

Svetlo a tma Slovenských tancov

Tmavovlasý muž v čiernom tričku sa pozerá priamo do objektívu. Časť jeho tváre je v tme, ale spoza tej osvetlenej sa do nás zapicháva ďalší pohľad, ženin. Jej blond vlasy ostro kontrastujú s čiernym pozadím. Čiernobiely propagačný vizuál zvestuje o najnovšej premiére Baletu SND Slovenské tance možno viac, ako sa zdá.

Muž a žena


Peter Breiner, úspešný skladateľ, hudobník a spisovateľ žijúci v New Yorku zložil Slovenské tance ako suitu šestnástich symfonických skladieb na podklade piesní z východného Slovenska. V rozmanitých podobách ich už predstavil na rôznych miestach, vrátane festivalu Pohoda či newyorského Central Parku. Ich javiskový potenciál si uvedomil riaditeľ Baletu SND Jozef Dolinský ml. a angažoval k ich inscenovaniu choregrafku Natáliu Horečnú, tiež Slovenku pôsobiacu v zahraničí. Tá k baletu vytvorila libreto, znížila počet skladieb na trinásť a upravila ich poradie. Skladateľ prehodil miesta hráčov v orchestri, aby lepšie vyzneli, predstavenie sám hudobne naštudoval a na oboch premiérach ho aj dirigoval. Ľudové piesne sú farbisto zaranžované, niekde znejú ako Slovensko, niekde ako West Side Story. Je v nich jazz aj pop a ešte veľa iného, čím Peter Breiner na svojej ceste z rodného Humenného cez Kanadu až po New York prešiel. Ku klasickým nástrojom pridal ľudové, a keď sa počas predstavenia ozve fujara, na balkóne to zľahka zašumí, mnohí sa naklonia, aby ju v orchestrisku zahliadli. Jej efekt je dobre využitý, fujara zakaždým ohlási zaujímavý obraz na scéne.
Natália Horečná je na Slovensku známa iba v baletných kruhoch. Má za sebou skvelé úspechy, bola sólistkou v Hamburskom balete Johna Neumeiera a členkou Nederlands Dans Theater pod vedením Jiřího Kyliána. Pre tieto i ďalšie popredné európske scény ako Viedenský štátny alebo Dánsky kráľovský balet či Monte Carlo Balet už stihla vytvoriť aj baletné diela, spolu ich je tridsaťdva. Získala cenu Taglioni, je našou jedinou baletnou choreografkou, ktorá sa presadila v zahraničí. A zároveň prvou od roku 1990 a len piatou v celej histórii, ktorá dostala možnosť samostatne vytvoriť pre Balet SND celovečerný kus.

Tma
Dielo má podtitul Život svetiel. Ako jeho inscenačnú formu zvolila režisérka dejový balet, ktorý vykresľuje príbeh lásky Janka a Aničky. Nepraje im Dáma Temnota (mimochodom, blondína z vizuálu Chelsea Andrejic), lebo sama má o Janka a jeho Prameň svetla záujem – to je konflikt, na ktorom je postavené dynamické prvé dejstvo. No vzhľadom na to, že Temnota podľa bulletinu „vládne mestu“, zo scény odchádza pomerne skoro a v podstate bez boja. Na konci prvého dejstva je po všetkom, Janko získa späť svoje svetlo a Anička (Ana-Sanziana Beschia) s ním vo wilsonovsky krásnom záverečnom obraze víťazne beží vzduchom.
V druhom dejstve Temnota zúfalo chýba. Jednak osobne – okrem svadby sa dej už nikam neposunie, Dáma Temnota sa už len pripomenie v závere. A tiež technicky – po úvodnom tanci Duší prichádza Osem svetelných párov s jemným svietiacim káblom v kostýme, netancujú ale v dostatočnej tme na to, aby sa efekt podarilo pretaviť do atmosféry. Fujara ohlási parádne entré Jin/Jang, ten však ako duet protikladov choreograficky nenaplnil svoj potenciál. Originálnym nápadom je aj obsadenie Troch poštových holubov, nádherne zatancovaných, ale málo holubích, a aj pri informácii z bulletinu ťažko rozpoznateľných.  

Svetlo
Choreografkiným obľúbeným skladateľom je minimalista Terry Riley, na jeho skladby už vytvorila osem baletov. Aj spoluprácu s Breinerom si pochvaľovala. Baletu SND priniesla nový štýl – stále je to klasika, ale ako sama hovorí „zašpinená“ súčasnými vplyvmi. Pre súbor je to ten pravý pohybový jazyk: technicky náročný, a pritom neskostnatený, obohatený o nové slová aj o skutočné použitie hlasu. Predstaviteľ Janka, Peter Dedinský, „na takýto pohyb čakal od roku 2008“. Aj Horečnej režijné videnie je súčasné, svoj obľúbený minimalizmus nasmerovala na vizuálnu stránku baletu. Z kostýmov módnej návrhárky Ley Fekete žiari precízne riešenie a použitie materiálov – už spomínaný Jin/Jang, obsadený Japonkami Sakurou a Sumire Shojimovými, je optickým magnetom: abstraktným, no zároveň slovensky zemitým aj orientálne etno. Režisérka dáva vyznieť striedmej scénografii Petra Janků: krásny je moment, keď na konci prvého dejstva sledujeme ponad Jankovu družinu, tešiacu sa zo znovunájdeného svetla, postavu bicyklujúcu po vŕškoch horizontu. Kulisa mesta pripomína skôr americký Stredozápad než Slovensko a použitie obrovskej svetelnej konštrukcie iba na poslednú minútu predstavenia je trochu rozšafné. Celkovo však režisérka a jej tím vytvorili produkciu na vysokej úrovni.

Priamo do objektívu
Tým, na čom každý balet stojí a padá, je magické pradeno spájajúce hudbu a tanec. V Slovenských tancoch je zlatom vtkané do ľúbostného pas de deux Aničky a Janka. Neoklasický baletný slovník a folklórne rozjarená hudba si spolu ale nie vždy sadnú.
Natália Horečná mala ťažkú úlohu našiť svoje tance na hudbu, ktorá, ako jej názov napovedá, už z jedných (ľudových) vychádza. Slovenský folklór od detstva miluje, jeho prvky jemne pospletala s klasickým i súčasným jazykom choreografického materiálu. V hudbe však onen prechod od folklóru cez klasiku až do súčasnosti chýba, niet v nej žiadneho náznaku súčasného zvuku či konceptu. Na to, ako briskne Peter Breiner reaguje na aktuálne problémy Slovenska vo svojej známej publicistickej činnosti, je trochu zarážajúce, ako málo sa súčasnosť hudobná prenáša do jeho kompozičného jazyka. Akoby si ho ňou, na rozdiel od choreografky, nechcel „zašpiniť“. Možno aby ochránil svetlo, ktoré Slovenské tance majú šíriť. Z celej produkcie (aj podľa slov Petra Breinera) je zjavné, že práve to má byť posolstvo svetu – „priniesť trošku radosti a svetla. Všetkým sa nám to zíde.“
V roku parlamentných volieb a slovenského predsedníctva EÚ určite. Na posune v estetickom smerovaní Baletu SND má ale väčšiu zásluhu Natália Horečná, ktorá sa súčasnosti nezrieka. Keby sa takému postoju náš balet ešte viac otvoril, vôbec by to nemuselo byť na zahodenie.

Peter Breiner – Natália Horečná: Slovenské tance
Dirigent: Peter Breiner
Scéna: Peter Janků
Kostýmy: Lea Fekete
Choreografia a réžia: Natália Horečná
Premiéry v Balete SND, 19. a 20. 2.

X

http://hc.sk/hudobny-zivot/clanok/hudobne-divadlo-zahranicie/1225-svetlo-a-tma-slovenskych-tancov/



Aktualizované: 06. 06. 2016