V januári ohlásená rezignácia hudobného riaditeľa Opery SND Friedricha Haidera vyvoláva množstvo protichodných reakcií. Na vyjadrenia recenzentov Hudobného života následne reagovali predseda ZO - ÚNIE sólistov Opery SND František Šenigla i riaditeľ Opery SND Slavomír Jakubek a ich reakcie uverejňujeme.
Nie je pravda ako pravda
Na túto mediálnu prestrelku, ako píše riaditeľ Opery SND S. Jakubek, chceme zareagovať len z toho dôvodu, že naša prvá reakcia (HŽ 3/2016) bola na recenzentov Hudobného života (HŽ 1-2/2016, Rezignácia Friedricha Haidera) a reakcia S. Jakubeka (HŽ 4/2016) je priamo na odbory a na „odborárskeho predáka“. Urobte si každý vlastný názor.
Pán Jakubek tvrdí, že F. Haider nebol šéfdirigentom Opery SND. Pre verejnosť uvediem niekoľko textových a mediálnych dôkazov:
– Webová stránka SND – archív tlačových správ zo dňa 28. 8. 2012 pod názvom „Novú divadelnú sezónu dnes začal Operný súbor SND“, kde sú na fotografii M. Chudovský ako generálny riaditeľ SND, F. Haider ako riaditeľ a šéfdirigent Opery SND a S. Jakubek ako šéfdramaturg a zástupca riaditeľa Opery SND, počas ich uvedenia do funkcií v SND.
– Hudobný život 1-2/2016, kde je v biorámčeku pod článkom „Rezignácia Friedricha Haidera“ uvádzané pôsobenie F. Haidera vo funkciách SND od jeho menovania 1. 8. 2012 (riaditeľ a šéfdirigent Opery SND).
– Archív TA3, program „Trochu inak v SND s Adelou Banášovou z 15. 7. 2013 s riaditeľom a šéfdirigentom Opery SND.
– Oficiálny plagát Cirkevného konzervatória „Interpretácia vokálnych diel Wolfganga Amadea Mozarta“ zo dňa 20. 4. 2016, lektor Friedrich Haider (Rakúsko) – dirigent, klavirista, šéfdirigent Opery SND.
Ako odpoveď sme dostali vysvetlenie, že to bola tlačová chyba. Akosi priveľa tlačových chýb...
Ak pán Jakubek hovorí o smiešnom zlomku, ktorý platilo SND F. Haiderovi za jeho prácu a že jeho motívom nikdy nebol zárobok, prečo nám vedenie opery nevie poskytnúť informáciu o tomto zlomku a prečo ohodnotenie F. Haidera nebolo podľa pravidiel Mzdového poriadku SND? Pri ďalšom konštatovaní o ironizujúcej demagógii „zlepšenia sa platových pomerov pri hosťujúcich umelcoch a domácich nie“, si pán Jakubek asi zle vysvetlil obsah, pretože som nepísal o „hosťujúcich“ domácich umelcoch.
Píše sa o mojom zavádzaní a sťažnosti, že vedenie Opery SND písomne neodpovedalo na žiadosť vysvetliť odborovej organizácii „krátenie rozpočtu o 600.000 EUR“. Je to zavádzanie. Ja som žiadal o „vysvetlenie o škrtnutí 600.000 EUR z rozpočtu, čo MK SR poprelo“.
S kolónkou absurdít o mojom „odbornom vyjadrení“ sa dá polemizovať. Ak je poukázanie na neštandardné stiahnutie titulu Svätopluk podľa pána Jakubeka odborné vyjadrenie, tak asi áno. Ale napísať, že to bola „štandardná derniéra“, je absurdné. Štandardná derniéra býva vždy oficiálne oznámená na webovej stránke SND. Pozrite si posledné predstavenie opery Svätopluk na webovej stránke Opery SND, sezóna 2013/2014 zo dňa 28. 11. 2013, kde nie je oznam o žiadnej „štandardnej“ derniére.
Ďalšie porovnávanie pracovných miest, angažovanie do interného stavu v speváckych odborov a prirovnávať ich k hokejovému mužstvu týmto spôsobom je neprofesionálne. Ako uvádza pán Jakubek svetový šampionát, to je pre operu zájazd, kde by som pochopil jeho vyjadrenie k hosťom. Ale nepoznám domáce mužstvo, kde domáca liga je pre operu divadelná sezóna, aby si na každý zápas pozývalo niekoľko hostí? Vždy iných a platilo im honoráre za každý zápas? Každé mužstvo musí hospodáriť s takým rozpočtom, aký má.
Pán Jakubek ďalej píše o veľmi nebezpečnom jave, že si odborárski predáci osobujú právo vyjadrovať sa k odborným a umeleckým otázkam, o profesionálnych kompetenciách. Každý člen našej ZO, ktorá je profesijného charakteru, má vzdelanie príslušného smeru vo svojom obore a mal by mať možnosť umelecky sa vyjadrovať a nie mať túto možnosť iba na základe právomocí vyplývajúcich z jeho funkcie. Napriek tomu riaditelia absolútne ignorujú možnosť vytvoriť si umeleckú radu sólistov opery, ktorá je zakotvená aj v Pracovnom poriadku Opery SND.
Veľmi zvláštne je aj zavádzanie o zájazdovej činnosti Opery SND. Či už z našich uvedených dirigentských predchodcov mal alebo nemal zásluhu na zájazdoch, môžeme s určitosťou povedať, že každý zájazd Opery SND za posledných 50 rokov bol reprezentačný, pretože reprezentoval SND na každom predstavení, nielen posledné štyri zájazdy za pôsobenia F. Haidera. Uvediem aspoň niekoľko zájazdov v zahraničí a určite to nebude za posledných 50 rokov: Japonsko – Tokio, Izrael – Jeruzalem, Španielsko – Oviedo (2x), Madrid, Francúzsko – Paríž, Štrasburg, Škótsko – Edinburg (hlavná cena za Gounodovho Fausta a Margarétu v réžii J. Bednárika), Rusko – Moskva, Litva – Vilnius, Čína – Peking, Wuhan (orchester a domáci sólisti), Česká republika – Praha, množstvo zájazdov v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Maďarsku a i. Som presvedčený, že účastníci týchto zájazdov považovali všetky za vysoko reprezentatívne.
František Šenigla
predseda ZO – ÚNIE sólistov Opery SND
Reakciu uverejňujeme so súhlasom členov ZO-ÚNIE sólistov Opery SND
Držme sa pravdy a profesionality
Bolo by na jednej strane nemiestne, keby sa vedenie Opery SND podujalo robiť arbitra v mediálnej prestrelke medzi kritickou obcou a odborárskymi zástupcami sólistov našej prvej scény, či nebodaj malo ambíciu zapojiť sa ako tretí subjekt do tejto neveľmi plodnej diskusie. Považujem si však za povinnosť zareagovať na niektoré vyjadrenia pána Šeniglu, ktoré sa dotýkajú priamo vedenia operného súboru, pána hudobného riaditeľa Haidera osobne, ale i vedenia celého Slovenského národného divadla, vyjadrenia, z ktorých viaceré sú nepresné, niektoré nepravdivé alebo ich možno vidieť ako účelovú manipuláciu a poniektoré spadajú do kolónky neodborných vyjadrení, neprislúchajúcich odborárskemu predákovi.
V prvom rade, pán Haider nebol šéfdirigentom, ako tvrdí pán Šenigla, ale riaditeľom a neskôr hudobným riaditeľom Opery SND, a nie je pravda, že mal dirigovanie predstavení v náplni práce. Vo všeobecnosti možno povedať, že SND platilo pánovi Haiderovi za jeho prácu len smiešny zlomok z toho, čo ako dirigent jeho kvalít bol ochotný počas svojej práce u nás oželieť v zahraničí. Jeho motívom nikdy nebol zárobok, ale výzva, ktorú videl vo svojom pôsobení v Opere SND. Veta pána Šeniglu, že „zlepšenie platových pomerov sa pri hosťujúcich umelcoch podarilo a pri domácich nie“, je ironizujúcou demagógiou. Zástoj hostí je v domácich produkciách vždy veľmi starostlivo zvažovaný a dimenzovaný a je diktovaný v prvom rade kvalitatívnymi požiadavkami a sekundárne tiež marketingovou stratégiou reflektujúcou návštevnosť predstavení. Výšky honorárov hosťujúcich umelcov sú pritom často na hrane ich akceptácie zo strany hosťujúcich umelcov, o čom svedčia prípady, kedy nám práve z týchto dôvodov viacerí umelci odmietli spoluprácu. Pre objektívnu informáciu treba tiež zdôrazniť, že v drvivej väčšine ide pri hosťoch o slovenských umelcov, pričom práve pri našich špičkách ide, a to nikto netají, o ekonomicky najnáročnejší režim. Mám však za to, že pohostinské vystúpenia popredných slovenských vokálnych umelcov, ktorí reprezentujú našu kultúru v zahraničí, sú jednou z legitímnych súčastí programovej ponuky Opery SND, ktorú citlivo a veľmi pozitívne vníma celá naša hudobná a kultúrna verejnosť! Alebo by sme sa azda radi vrátili pred rok 1989 a tých, ktorí nie sú, či nechcú byť v úväzku v Slovenskom národnom divadle „vyobcovali“ z nášho kultúrneho života?
Do oblasti zavádzania patrí aj sťažnosť pán Šeniglu, že vedenie opery písomne neodpovedalo na žiadosť vysvetliť odborovej organizácii krátenie rozpočtu o 600 000 eur. Vedenie opery síce písomne neodpovedalo, nakoľko mu ani neprislúcha komentovať zmeny v rozpočte, ktoré sa týkali celého divadla, jedinou oprávnenou osobou na vyjadrenie je tu štatutár, ktorým je generálny riaditeľ, ale na druhej strane spolu s generálnym riaditeľom zvolalo aktív sólistov za účasti odborárov, kde tieto zmeny objasnilo a odpovedalo i na otázky členov sólistického súboru. Do kolónky absurdít treba zasa zaradiť „odborné vyjadrenia“ pán Šeniglu o štandardnej derniére Svätopluka ako o okradnutí daňového poplatníka o kultúrne dedičstvo, o zlej dramaturgii, ktorej dôsledkom je nevytváranie pracovných miest, alebo o možnosti angažovať do interného stavu kvalitné akvizície do speváckych odborov, ktoré v ňom absentujú. Naivita týchto slov sa pohybuje na úrovni predstavy, že by bolo možné uspieť na svetovom šampionáte v hokeji s mužstvom zloženým z hráčov domácej slovenskej ligy alebo že by zmluvu v Dukle Trenčín uprednostnil nejaký hráč v produktívnom veku pred možnosťou hrať v NHL či aspoň v nejakom špičkovom klube KHL. Azda nie toľko naivity, ale o to viac dezinformácie obsahuje zasa tvrdenie, že vedenie znižovalo stavy, a to nie na základe kvality, čo by malo mať teraz za následok zvýšenú potrebu hostí.
Spoločným menovateľom všetkých týchto vyjadrení je veľmi nebezpečný jav, a to, že si v Slovenskom národnom divadle niektorí odborárski predáci osobujú právo vyjadrovať sa k odborným umeleckým otázkam, že ignorujú základné pravidlá profesionálnych kompetencií a vnucujú, či skôr podsúvajú svoje postoje odbornej či laickej verejnosti. A naostatok ešte maličkosť na tému renomovaných dirigentských predchodcov Friedricha Haidera v Opere SND a ich zásluh na zájazdovej činnosti Opery SND. Ani v jednom zo štyroch zájazdov za posledných päťdesiat rokov, ktoré možno označiť za skutočne reprezentačné, nebol záujem zo zahraničia motivovaný takto.
Pokiaľ ide o dnešok, popri principiálne odlišnej situácii v tejto oblasti, reaguje zahraničie predovšetkým z pohľadu stabilnej, dlhodobejšej dôveryhodnosti a renomé operného domu, a to sa buduje, ako vieme nie jeden ani dva roky. Aj zásluhou pôsobenia pána Haidera v Opere SND, sme participovali po prvý raz za veľmi dlhé obdobie na kompletnej nahrávke operného diela, ktoré vydalo renomované zahraničné vydavateľstvo, po prvý raz sme hosťovali v prestížnej Filharmónii v Essene, máme uzavretú dohodu o koprodukcii a prvom historickom hosťovaní Opery SND na svetoznámom festivale Bregenzer Festspiele, sme aktuálnymi koprodukčnými partnermi Grand Theatre de Luxembourg, Opéra Royal de Versaille, Flámskej národnej opery v Gente a Antverpách, sme rešpektovanými partnermi v rokovaniach o konkrétnych projektoch blízkej budúcnosti smerujúcich do svetoznámej benátskej La Fenice za účasti veľkého talianskeho režiséra Damiana Michieletta, na rossiniovský festival v Pesare, na prestížne britské festivalové podujatie vo Wexforde a iné. To všetko samozrejme, pokiaľ sa opäť nepodarí odborárom prispieť k výmene vedenia v SND, aby sme, tak ako to je na Slovensku zvykom, mohli začať opäť odznova.
Slavomír Jakubek
Riaditeľ Opery SND
AD HŽ 1-2/2016, Rezignácia Friedricha Haidera
So záujmom sme si prečítali vyjadrenia recenzentov Hudobného života k aktuálnej situácii v SND a k rezignácii Friedricha Haidera. V niektorých prípadoch považujeme uverejnené informácie za jednostranné, preto aj my umeleckí pracovníci ponúkame náš pohľad, ktorý je diametrálne odlišný a stotožňuje sa so stanoviskom MK SR. Hneď v úvode sa spomína, že jednou z priorít Friedricha Haidera bolo zlepšenie platových pomerov. Pri hosťujúcich umelcoch sa to podarilo, pri domácich bohužiaľ nie. Informoval sa niekto prečo? Dozvedáme sa, že je naivné od pána Haidera žiadať o samostatné prijatie na MK SR. Žiadal niekto informáciu, či bol pán Haider prijatý na MK SR, prípadne samotným ministrom a koľkokrát bol žiadať o zvýšenie platov? Na našu písomnú žiadosť o vysvetlenie škrtnutia 600 000 eur z rozpočtu, čo MK SR poprelo, sme doteraz od vedenia Opery SND nedostali žiadnu písomnú odpoveď.
Vo vyjadrení Roberta Bayera sa okrem popisov operných domov, dirigentov a vlajkových lodí tiež dozvedáme, že Haider ako málokto vo vyše deväťdesiatročnej histórii ansámblu posunul prudko nahor najmä umeleckú latku. Potom ale znalosť histórie pána Bayera nie je jeho silnou stránkou, pretože takýmito osobnosťami boli minimálne Zdeněk Košler, Tibor Frešo, Ondrej Lenárd, ale tiež mnoho ďalších domácich i zahraničných dirigentov, ktorí mali spomínanú latku vysoko a odrazilo sa to v množstve zahraničných zájazdov po celej Európe. Informoval sa niekto, koľko takýchto zahraničných vystúpení mala Opera SND za štyri roky pôsobenia Friedricha Haidera, okrem dvoch v Prahe (Bohéma, Rigoletto)? Stojí za zmienku prečítať si nezaujaté pražské kritiky týchto predstavení. K tomu, či je alebo nie je MK SR schopné zaručiť prevádzku sa na tomto mieste nebudeme vyjadrovať, lebo nemáme dostatok informácií, odkiaľ ich má pán Bayer? Zmienka o okrádaní daňového poplatníka o kultúrne dedičstvo a umeleckú tradíciu pre občana je citlivou témou. Stiahnutie titulu Svätopluk v réžii Juraja Jakubiska súčasným vedením bolo však práve týmto krokom.
Vladimírovi Blahovi nie je jasné, kto bol vlastne nespokojný. Bol sa niekto z recenzentov informovať, či už u umeleckých zamestnancov, prípadne u zástupcov zamestnancov umeleckých zložiek, aká je vlastne situácia v SND z ich pohľadu alebo je to výhradným právom vedenia SND? Ďalej pán Blaho píše o prizývaní domácich a zahraničných hostí ako o nevyhnutnosti. Ale opýtal sa niekto, prečo táto nevyhnutnosť vznikla? Cielené znižovanie domáceho ansámblu organizačnými zmenami (nie na základe umeleckej kvality), nevytváranie nových pracovných miest (zlá dramaturgia), znamená zvyšovanie počtu hostí a tým neustále navyšovanie balíka financií na umeleckú výpomoc. Nedostatočne využitý bol domáci sólistický potenciál aj v stredných a malých rolách. Aj tu postupné zvyšovanie počtu hostí viedlo v konečnom dôsledku k neefektívnemu využívaniu verejných financií. Čo na to litera zákona a kto nesie zodpovednosť za tento stav? Určite to nie je iba Friedrich Haider. Potom nie sú peniaze na zvýšenie platov. Ďalej sa V. Blaho pýta, na úkor koho by sa malo pridať na platoch umeleckým zamestnancom. Máte informáciu, na úkor koho boli vyplácané honoráre za každé oddirigované predstavenie pánovi Haiderovi, keď ako šéfdirigent mal dirigovanie v náplni práce? A čo na to znalosť Zákona o divadelnej činnosti?
Z vyjadrenia Jozefa Červenku sa dozvedáme, že za kontroverzného generálneho riaditeľa Ondreja Šotha klesal počet predstavení. Máte informácie, o koľko každoročne klesol počet predstavení od nástupu terajšieho vedenia? Štvorročná Haiderova éra sa spomína ako najkvalitnejšia, ak bude novodobá história štvorročná, potom súhlasíme s týmto hodnotením. Na záver vyjadrenia sa spomína arogantné stanovisko MK SR. Bol sa niektorý z recenzentov informovať, aké bolo správanie pána Haidera, v ktorom osobné animozity v mnohých prípadoch prevládali nad umeleckým hodnotením, voči umeleckým zamestnancom?
Na vyjadrenia Michaely Mojžišovej sú odpovede väčšinou uvedené už vyššie, až na záverečné konštatovanie o žalujúcich sa „dvojkách“ a „trojkách“ domáceho súboru. Má M. Mojžišová informáciu, ktoré z „dvojok“ a „trojok“ sa chceli dostať k vysnívaným partom?
K vyjadreniu Terézie Ursínyovej sa vrátime len v súvislosti s hosťovaním sólistov. Dal si niekto námahu, aby zistil, prečo sa F. Haiderovi vyčítajú aj sólisti, Vami nazvaní „stredného kalibru“, bez ktorých sa prevádzka nezaobíde? Netvrdíme, že je možná prevádzka bez hostí, ale dramaturgický plán treba v prvom rade robiť s prihliadnutím na domáci ansámbel a nie s častým, či pravidelným striedaním hosťujúcich sólistov, kedy tí domáci nemajú čo spievať a financie idú zvýšenou mierou na hostí. SND si musí rozdeliť rozpočet – či je už nižší alebo vyšší – tak, aby ho neprekročilo a keď sa k tomu blíži, urobiť úsporné opatrenia, aby tomu zabránilo. Ak to tak nespraví, použijeme teraz vyjadrenie pána Haidera: ak nejaký riaditeľ zle hospodári, treba ho odvolať. O tom ale musia rozhodnúť kompetentní. Píšete, že Haider detailne nevidel do „varu“ ansámblu kvôli jazykovej bariére. Mal predsa zástupcu s plnou dôverou, od ktorého dostával všetky informácie, takže vedel o všetkom, čo sa v opere robí.
S prvým odsekom vyjadrenia Pavla Ungera možno len súhlasiť. Vieme, že opera nemá zastúpenie vo všetkých speváckych oboroch. Kedy bol však naposledy vypísaný verejný konkurz na miesta sólistov opery za prítomnosti konkurznej komisie, prípadne poradného umeleckého zboru sólistov, ktorý si môže riaditeľ opery vytvoriť (čo odmieta), tak ako je to v orchestri a zbore? Koľko bolo za posledné roky zrušených miest sólistov a koľko novovytvorených? V našom vyjadrení sme chceli poskytnúť aj pohľad umeleckých zamestnancov na aktuálnu situáciu v SND. Nikto totiž nenapíše, kto za situáciu nesie zodpovednosť. Na základe uvedeného sa tiež pýtame, či má len vedenie SND výhradné právo podávať informácie o aktuálnej situácii, pretože každý dobre vie, že ani jedno vedenie sa nebude o sebe negatívne vyjadrovať. Upozorňovať na nehospodárne nakladanie s verejnými financiami je nielen právom, ale tiež našou povinnosťou.
František ŠENIGLA
predseda ZO – ÚNIE sólistov Opery SND
Reakciu uverejňujeme so súhlasom umeleckých zamestnancov ZO-ÚNIE, odborového zväzu sólistov Opery SND
http://www.hc.sk/hudobny-zivot/clanok/hudobne-divadlo-zahranicie/819-rezignacia-friedricha-haidera/
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.