V októbrovom vydaní nášho magazínu sme pôvodne plánovali rozhovor s generálnym riaditeľom SND, Vladimírom Antalom. Žiaľ, niekoľkomesačná snaha o interview zostala bez udania dôvodu dodnes nezodpovedaná.
Odhliadnuc od skutočnosti, že na stránkach Hudobného života bolo vždy vyhradené miesto aj pre rozhovor s najvyšším manažmentom SND, sme chceli jeho súčasnému vedeniu dnes ponúknuť priestor, na ktorom by mohlo predstaviť koncept konsolidácie finančnej situácie, ale hlavne dramaturgiu a plány stej sezóny prvej slovenskej divadelnej inštitúcie, ktorej súčasťou je aj operný a baletný súbor. Nezostáva nám teda nič iné, len konzultovať internetovú stránku divadla, kde sa dozvedáme, že Opera SND pripravila v jubilejnej sezóne 104 operných predstavení, z toho 3 premiéry operných evergreenov Rusalka, Figarova svadba a Aida a 59 baletných predstavení. Svojim operným divákom, pre ktoré zdvihne oponu v priemere dvakrát(!) za týždeň, tak ponúkne dramaturgiu, ktorá je v kontexte historického a spoločenského významu divadelnej sezóny 2019/2020 v SND škandalózna. Prvá operná scéna vo svojej stej sezóne organizačne i umelecky tápe, čoho výsledkom je neinvenčnosť ponúkaného programu. Opakovane treba skonštatovať, že trojsúborové divadlo formátu SND je dnes už historickým prežitkom. Ťažkopádnosť takto organizovaných riadiacich i umeleckých štruktúr znemožňuje výstavbu a profiláciu modernej hudobno-divadelnej scény, cielenú formuláciu umelecky ambicióznej dramaturgie a užšiu väzbu na návštevníka, ktorý je nielen daňovým poplatníkom, ale aj divákom zasluhujúcim si nové umelecké výzvy, dramaturgicky výrazný rukopis s črtami kontinuity, konfrontáciu s pestrou paletou inscenačných poetík, no najmä umelecký súbor, ktorý by rástol a dozrieval s každou inscenáciou a s každým predstavením.
Vedenie SND vo svojich tlačových vyjadreniach často pranieruje absentujúcu profesionalitu ohlasov v médiách, kriticky komentujúcich personálne rošády v SND. Ich leitmotívom je najmä výčitka chýbajúcich manažérskych schopností odvolaných pracovníkov z riadiacich postov. Samozrejme, prekérna finančná situácia divadla si vyžaduje aj svižný krízový manažment, ktorý by zrealizoval nápravu. Nemenej dôležitá je však aj umelecko-organizačná kvalifikácia, ktorá pri pohľade na hrací plán jubilejnej sezóny frapantne podčiarkuje aj (už chronický) dlh dramaturgický. Dramaturgia bratislavskej opernej scény v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia bola pestrá a odvážna aj za cenu rizika zlyhaní, po sto rokoch sa jej dá atestovať iba plytká jednotvárnosť a invenčná bieda. Ak sa vedenie SND odmieta zodpovedať verejnosti prostredníctvom médií, chýba mu aj mediálna kompetencia. Na narodeninovú oslavu tak neboli pozvaní najdôležitejší hostia: formulácia nových umeleckých mét, ale aj retrospektíva a kritické spracovávanie kapitol z temných období umeleckej neslobody a politickej totality, v slovenských dejinách, žiaľ, pomerne rozsiahlych. Práve tu je čo doháňať, pripravovaná publikácia reflektujúca ikonické inscenácie uplynulých sto rokov by si zaslúžila aj teatrologicko-historické sympózium prístupné i pre zainteresovanú verejnosť. Deň otvorených dverí, ktorého súčasťou sú ukážky (vraj) prominentnej kozmetickej značky, je ohlušujúcou fackou dejinám divadla na Slovensku i divákovi.
Sté narodeniny by boli peknou príležitosťou pre legislatívnu, finančnú, dramaturgickú i organizačnú konsolidáciu. Voľne podľa Jeana Jaurèsa: ctiť si tradíciu totiž nespočíva v klaňaní sa pahrebe, ale v udržiavaní ohňa.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.