Operné produkcie pod voľnou oblohou majú na Slovensku svoju históriu. Staršia generácia si spomína na verdiovský festival v hradnom amfiteátri, v polovici 60. rokov zazneli na Devíne Suchoňove opery, neskôr sa v rámci Kultúrneho leta pravidelne hralo na nádvorí Starej radnice. Paradoxne s rozvíjajúcim sa turistickým ruchom sa opera vytratila. Ostali len Zámocké hry zvolenské, ktoré za tri desaťročia odprezentovali spevákov kalibru festivalov vo Verone či Macerate. Nešikovnou propagáciou sa však podujatie nedostalo do celoslovenského povedomia.
V posledných rokoch opäť badať náznaky prebúdzajúceho sa záujmu o letnú prezentáciu opery. Ako prvý prišiel do centra Bratislavy Viva Musica festival (toto leto vystúpili traja slovenskí tenoristi Pavol Bršlík, Otokar Klein a Michal Lehotský), objavil sa i záhadný projekt Verdiho Nabucca sprevádzaný zavádzajúcou reklamou o svetovom obsadení a slovenskom prvenstve tohto diela v open air podobe. Vyvrcholením bol však jednoznačne koncert Edity Gruberovej a Miroslava Dvorského na Bratislavskom hrade (28. 9.) z produkcie Jaromíra Okšu a agentúry Akord.
Predchádzal mu benefičný koncert Peter Dvorský a priatelia (12. 9.), aktuálne zasvätený jubileu Eugena Suchoňa. V záhrade Prezidentského paláca zazneli ukážky z Krútňavy a Svätopluka (spoluúčinkoval Orchester a Zbor Opery SND) doplnené vzorkami zo svetového repertoáru. Z piatich sólistov (Petra Záhumenská, Monika Fabianová, Peter Dvorský, Jozef Benci a Pavol Remenár) zaujal najmä sonórny bas Jozefa Benciho a výrazovo presvedčivý, v dobrej forme znejúci tenor hostiteľa Petra Dvorského.
Očakávaný vrchol letnej sezóny sa dostavil v čase, keď napriek slnečnému dňu večerná teplota neprekročila 13 stupňov. Meno Edity Gruberovej však prilákalo stovky návštevníkov a hoci nie všetci dokázali čeliť zime, kto vydržal, neoľutoval. Edita Gruberová venovala koncert rodnému mestu a zároveň si pripomenula 40 rokov od vstupu na profesionálnu dráhu. Program mala dramaturgicky perfektne zostavený, s kritériami náročnosti zakotvenými na najvyššej priečke. V prvom bloku sa predstavila v troch ukážkach z tvorby Gaetana Donizettiho (Lucrezia Borgia, Linda di Chamounix a dvojspev z Lucie di Lammermoor), v druhom dominovali scény a árie z opier Vincenza Belliniho Beatrice di Tenda a Il pirata.
Samostatnou kapitolou boli prídavky. Tragické belcanto, z neho špeciálne Donizetti a Bellini, to je súčasná Gruberovej doména (tesne pred Bratislavou však vo Viedenskej štátnej opere spievala ešte Straussovu Zerbinettu!), ktorou fascinuje svet. Fascinovala skvelou kondíciou, intaktným materiálom, famóznou technikou dychu, zmyslom pre legatovú frázu, virtuozitou koloratúr, neomylnými výškami i charizmou osobnosti...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.