„Moyzesovo kvarteto má za sebou 1500 komorných koncertov doma i v zahraničí, vyše 45 kompaktných diskov, najmenej stovku naštudovaných diel od slovenských autorov a v repertoári vyše 200 opusov svetových skladateľov,“ sumarizovala som po koncerte k 30. výročiu založenia súboru v máji 2005. Uplynulo desať rokov, pribudli počty koncertov i nahrávok a daň za roky obetované hudbe sa u niektorých členov prejavila na zdraví. Primárius Stanislav Mucha prenechal po štyridsiatich rokoch v službe nášho jedinečného kvarteta (založil ho ako Muchovo, neskôr premenované na Moyzesovo kvarteto) miesto mladšiemu kolegovi. Zaiste to nebolo bez zvažovania a vnútorného trápenia, ostáva však natrvalo zapísaný ako prvý huslista nášho najúspešnejšieho a najvytrvalejšieho kvarteta. Dlhoročný „vodca“ a inšpirátor hral na jubilejných koncertoch v závere minulého roku a právom prevzal začiatkom marca Cenu ministra kultúry SR pre Moyzesovo kvarteto v oblasti profesionálneho umenia (krátko predtým sa súbor stal nositeľom Ceny nadácie Tatra banky za umenie). V jubilejnom roku vyšla aj kniha rozhovorov pod názvom Moyzesovo kvarteto z pera spisovateľky Veroniky Šikulovej, ktorá zaznamenáva osudy i cesty jednotlivých členov k hudbe a súboru, doplnené priloženým CD.
Moyzesovo kvarteto predstavilo nového primária Jozefa Horvátha v rámci Nedeľného matiné v Mirbachovom paláci 20. 3. a žiadalo by sa o ňom uviesť zopár informácií, keď to už nespravil bulletin. Absolvent bratislavského Konzervatória v triede Albína Vrteľa (pedagóga a iniciátora Moyzesovho kvarteta), VŠMU (magisterské i doktorandské štúdium u Jozefa Kopelmana), viedenskej Universität für Musik und darstellende Kunst (Günter Pichler) i University SMU v Dallase (Eduard Schmieder); za sebou má početné majstrovské kurzy (E. Gratch, I. Bezrodny, I. Händel, V. Liberman, M. Minčev, Gy. Pauk, M. Quart, J. Kantorov, N. Grumlíková a i.). Bol sólistom (1. husle a koncertný majster) v Orquesta Filarmónica de Málaga (2003–2011), od roku 2011 je pedagógom husľovej hry na Konzervatóriu v Bratislave a od novembra 2013 koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. Jeho jasný, priam sólisticky kreovaný tón žiaril v úvodnom Haydnovom Sláčikovom kvartete D dur op. 64/5 „Škovránčom“ Hob. III:63.
Jozef Horváth má mimoriadne technické kvality a skvelé muzikantské cítenie, vďaka ktorému ušľachtilo viedol dialóg s kolegami vo virtuóznom Allegro moderato, výrazovo bohatom Adagiu, elegantnom Menuete alebo brilantnom Vivace. Výber diela bol prezentačný, keďže part prvého huslistu je akoby malým husľovým koncertom. Nasledujúcimi skladbami si Moyzesovci pripomenuli dvojicu marcových jubilantov: Godárova Emmeleia bola nostalgicky jemnou a lyrickou hudobnou esenciou Šulíkovho filmu Záhrada a dvanásť Kupkovičových Iniciál zasa inšpiratívnym ohliadnutím sa za odkazom starých majstrov. V prostej, pritom brilantnej tonálnej hudbe – raz s náznakmi šantivého tanca, inokedy v podobe kánonickej väzby či v hypotetickom „perpetuum mobile“ – sa zrkadlil obraz bezprostredného umelca s detsky čistou dušou. Schubertova Kvartetová časť c mol D 703 – Allegro assai vyžaduje perfekciu vykreslenia drobných nôt, ich súzvuk v kvartete a jedinečné dynamické vypracovanie každej frázy s dodaním ušľachtilej vrúcnosti. Takto podávali poslucháčom Schuberta nielen vynikajúci nástupca Stanislava Muchu, ale aj 2. huslista František Török, violista Alexander Lakatoš a violončelista Ján Slávik – umelci, z ktorých každý má perfekciu sólistu a porozumenie pre dialóg komorného hráča.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.