V dňoch 7. — 17. apríla sa už po 26-krát v chorvátskej metropole uskutočnil medzinárodný festival Muzički biennale Zagreb, ktorý sa do histórie európskych festivalov súčasnej hudby zapísal ako jeden z najvýznamnejších. Záhrebské bienále začalo písať svoju históriu v roku 1961, takže 26. ročník bol zároveň oslavou jeho „päťdesiatky“. Okrem okrúhleho jubilea bolo zvláštnosťou tohto ročníka aj to, že po druhýkrát ponúkol priestor inému, nemenej významnému podujatiu v oblasti súčasnej hudby, medzinárodnému festivalu ISCM World New Music Days.
Idea „festivalu vo festivale“ bola zviditeľnená predovšetkým v programových materiáloch, pričom samotný festival ISCM World New Music Days prebiehal v dňoch 10.–15. 4. Z celkového počtu 40 podujatí 25 patrilo festivalu Muzički biennale Zagreb, 13 festivalu ISCM World New Music Days a 2 podujatia boli spoločné. Z hľadiska dramaturgie bol rozdiel medzi oboma festivalmi postrehnuteľný naozaj len veľmi ťažko, keďže repertoár oboch podujatí je zameraný na súčasnú hudbu, resp. hudbu 20. a 21. storočia. V prípade Muzički biennale Zagreb mali dramaturgovia úplne voľné ruky, v prípade ISCM WNMD museli zohľadniť výber medzinárodnej komisie z diel, ktoré poslali jednotlivé sekcie ISCM a zo skladieb zaslaných skladateľmi individuálne (hociktorý autor má možnosť uchádzať sa o uvedenie svojho diela na tomto podujatí po zaplatení vstupného poplatku). Osobne som sa na festivale zúčastnil ako skladateľ, keďže medzinárodná komisia z ponúknutej šestice skladieb Slovenskej sekcie ISCM vybrala práve moju kompozíciu, a zároveň som na Valnom zhromaždení ISCM (súčasti tohto podujatia) zastupoval Slovenskú sekciu ISCM ako jej prvý delegát. Druhou delegátkou bola tajomníčka Slovenskej sekcie ISCM Irena Lányiová a na festivale, ako i na valnom zhromaždení sa zúčastnila i riaditeľka Hudobného centra Oľga Smetanová, ktorá je od roku 2008 členkou medzinárodného Executive Committee ISCM.
Program záhrebského podujatia zahŕňal množstvo koncertov, ale aj rôzne sprievodné podujatia – audiovizuálne inštalácie, hudobno-tanečné stretnutia a iné spoločenské podujatia slúžiace na neformálne stretnutia a nadväzovanie perspektívnych umeleckých kontaktov. Jednou z najzvláštnejších a najzaujímavejších sprievodných akcií, ktoré organizátori pripravili delegátom ISCM, bola pondelňajšia recepcia u chorvátskeho prezidenta Iva Josipovića. Ani nie tak preto, že išlo o stretnutie s hlavou štátu, ako skôr preto, kto touto hlavou štátu je. Ivo Josipović je totiž významným skladateľom, ktorého mnohí dlhoroční delegáti ISCM ešte pred pár rokmi vnímali na Valných zhromaždeniach ako svojho kolegu, zástupcu Chorvátskej sekcie, a zrazu sa pred nami zjavil v pozícii, ktorá vo väčšine štátov sveta patrí (žiaľ) ľuďom s úplne iným kultúrnym aj politickým profilom. Užívajúc si veľmi tú chvíľu som Chorvátom závidel a zároveň im „tento luxus“ z celého srdca prial...
Program záhrebského podujatia (najmä počas našej prítomnosti od 10. do 15. 4.) bol veľmi náročný a doslova vyčerpávajúci: dopoludnia zasadnutia Valného zhromaždenia, popoludní a večer po dvoch termínoch koncertné podujatia či hudobno-tanečné predstavenia. Táto hustota aktivít trochu limitovala možnosti na stretnutia a kontakty, ale aj napriek tomu som sa domov vrátil s pocitom, že som opäť „objavil“ niekoľkých zaujímavých a vzácnych kolegov či partnerov z radov skladateľov aj interpretov, s ktorými sme stihli položiť základy možnej spolupráce na projektoch v budúcnosti.
Dramaturgia záhrebského festivalu – okrem „hitov“ hudby 20. a 21. storočia, akými sú Stravinského Žalmová symfónia, Boulezova 3. klavírna sonáta, Stockhausenova Mantra, Lutosławského Koncert pre orchester či Trois poèmes
d’Henri Michaux, Beriovo Requiem, Scelsiho Kya, Stockhausenove Aus den sieben Tagen, alebo Messiaenove Visions de l´Amen, či Ligetiho Klavírne etudy –, bola zameraná vo veľkej miere na súčasnú chorvátsku hudbu. Zvyšok bohatého programu tvorili koncerty, na ktorých zazneli skladby z výberu medzinárodnej komisie ISCM, doplnené o ďalšie skladby a projekty z dielne dramaturgického tímu festivalu.
Aj väčšina interpretov na festivale pochádzala z domáceho prostredia a treba povedať, že interpretácie skladieb sa ujali zodpovedne a na festivale podali miestami výborné, miestami aspoň štandardné a primerané výkony. „Korením“ interpretačného zázemia festivalu boli medzinárodne rešpektované mená ako Krzysztof Penderecki (v úlohe dirigenta), Zeitkratzer Ensemble či známa postava súčasnej elektronickej scény Markus Popp aka Oval.
Pre spomínanú hustotu programu mi, žiaľ, uniklo viacero koncertov. Z toho, čo som mal možnosť vidieť a počuť, hodnotím ako najzaujímavejšie koncert Zeitkratzer Ensemble s cageovsko-stockhausenovskou dramaturgiou (14. 4.), hudobno-tanečné predstavenie dvojice Antje Velsinger a Oval (13. 4.), koncert dvoch chorvátskych saxofónových kvartet (Záhrebské saxofónové kvarteto a New Sax 4, 11. 4.) a koncert 13. 4. s mladým domácim zoskupením Song String Quartet a tromi mladými hráčmi na elektrickej gitare, Holanďanom Aartom Strootmanom a domácimi Elvisom Penavom a Danijelom Jurišićom, s ktorého výkonom v mojej skladbe E [for e. g.] som bol nadmieru spokojný.
Celkovo bolo záhrebské podujatie veľmi dobre zorganizované, o čo sa zaslúžil produkčný tím na čele s Ninou Čalopekovou. Pokiaľ ide o ISCM World New Music Days a zasadnutia Valného zhromaždenia ISCM, vysoko treba vyzdvihnúť skvelú spoluprácu s Mirnou Oresovou, ktorú bolo vidieť vždy a všade tam, kde to bolo potrebné.
Za zmienku ešte stojí, že všetky koncerty boli veľmi slušne navštívené, v prípade niektorých podujatí (napr. hudobno-tanečných predstavení dvojíc Cecilia Bengolea/Christian Fennesz a Antje Velsinger/Oval či koncertu Záhrebskej filharmónie pod taktovkou
Krzysztofa Pendereckého) dokonca vypredané. Mimoriadne ma zaujala skutočnosť, že orchestrálna sála Koncertna dvorana Vatroslava Lisinskoga, ktorá je približne trikrát väčšia ako napr. Štúdio 1 Slovenského rozhlasu v Bratislave, bola pri každom orchestrálnom koncerte zaplnená minimálne viac ako spolovice, z čoho mi vyšlo, že na orchestrálne koncerty so súčasnou hudbou chodilo viac ako tisíc ľudí. Niečo také si zatiaľ, žiaľ, u nás nedokážem predstaviť...
Záhrebský festival môže po viacerých stránkach slúžiť ako pozitívny príklad pre náš organizačný tím, ktorý podobné podujatie pripravuje na rok 2013, kedy sa Slovensko (spolu s Rakúskom) po prvýkrát v histórii ISCM stane usporiadateľskou krajinou ISCM World New Music Days, v spolupráci s projektom Košice 2013 – Európske hlavné mesto kultúry, festivalom Melos-Étos v Bratislave a festivalom Wien modern vo Viedni. Naša prezentácia tohto projektu na Valnom zhromaždení ISCM v Záhrebe dopadla naozaj úspešne. Ostáva nám už len (trochu úzkostlivo) dúfať, že rovnako pozitívne bude zhodnotená aj jeho realizácia v podobe ISCM World New Music Days 2013 u nás.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.