28. 3.–1. 4. 2016
Medzinárodná spoločnosť pre súčasnú hudbu (ISCM) každoročne organizuje festival uvádzajúci skladby, ktoré vznikli v nedávnej dobe. Tejto myšlienky sa organizácia, založená v roku 1922, nezriekla ani tentokrát. Po devätnástich rokoch sa festival WMD vrátil do Južnej Kórey, kde sa naposledy konal v roku 1997, v hlavnom meste Soul. Teraz sa organizátori festivalu, ISCM Juhokórejská sekcia a Tongyeong International Music Festival (TIMF), rozhodli pre Tongyeong, rodné mesto jedného z najvýznamnejších kórejských skladateľov Isanga Yuna. Mesto sa nachádza asi hodinu a pol cesty autom od druhého najväčšieho mesta Južnej Kórey Busanu, kam priletela väčšina účastníkov festivalu.
Z pohľadu skladateľa
Na festivale WMD som sa zúčastnil primárne ako skladateľ, sekundárne ako delegát zastupujúci Hudobné centrum. Môj denný harmonogram sa tak skladal z dvojakej činnosti. Ranné aktivity spočívali v delegátskych povinnostiach, ktoré zahŕňali každodenné stretnutia a účasť na rokovaniach delegátov z celého sveta o celkovom súčasnom stave, plánoch a víziách ISCM. Keďže nás o pár rokov čaká storočnica festivalu (je až neskutočné, že táto spoločnosť existuje tak dlho, pričom je jediná svojho druhu a rozsahu), predstavovali sa aj rôzni záujemcovia o usporiadanie festivalu v ich krajine. Myslím si, že všetkých zaujala prezentácia zástupcov Juhoafrickej republiky, ktorá je zároveň jediným africkým členom ISCM, a určite by bolo zaujímavé vidieť, ako vyzerá súčasná hudba tam. Ostatné diskusie Valného zhromaždenia pozostávali z otázok ohľadom brandingu spoločnosti, možností lepšieho sprístupňovania novej hudby širšej verejnosti a, samozrejme, aj rozpočtu.
Bolo pre mňa veľmi zaujímavé vidieť, ako takáto veľká spoločnosť funguje. Druhá časť mojich aktivít spočívala v návštevách koncertov (vynechal som len jeden) a v účasti na skúškach mojej skladby. Počas piatich dní prebehlo celkovo jedenásť koncertov a ak pripočítam aj ostatné koncerty festivalu Sounds of tomorrow, ktorý sa konal súbežne s WMD, tak číslo vzrastie až na osemnásť. Predstavovali sa hlavne telesá z Ázie. Z ostatných častí sveta tu bol len komorný súbor Ensemble 2e2m z Francúzska.
Festival otvoril japonský orchester Orchestra Ensemble Kanazawa pod taktovkou Christophera Leeho. V tomto orchestri pôsobí aj slovenský violončelista Ľudovít Kanta, ktorý sa predstavil aj ako sólista. Z koncertu ma najviac zaujala skladba Charlotte Seither Fünf Stücke um den Fluss zu queren, a to svojou koncepciou a ekonomickosťou materiálu. Na večerný koncert som sa obzvlášť tešil z niekoľkých dôvodov. Prvým je moja veľká náklonnosť k zborovému spevu a zborovej hudbe všeobecne. Druhým dôvodom bola skladba slovenskej skladateľky Iris Szeghy Gratia gratim parit na texty rôznych historických osobností (Sofokles, Alphonse de Lamartine, Luc de Clapiers de Vauvenargues, Johann Christoph Gottsched a Peter Rosegger).
Ako ju charakterizoval text v bulletine: „... je postavená na veľkých hudobných kontrastoch – je rytmická a hravá, poetická a lyrická. Okrem klasického spevu využíva niektoré moderné techniky ako rozprávanie, šepkanie, kričanie, krátke aleatorické pasáže, glissandá atď.“ Veľmi ma oslovila Ambulance – Helikopter dánskeho skladateľa Tokeho Brorsona Odina, využívajúca veľmi originálnu zvukovosť, akú som v zborovej kompozícii zatiaľ nepočul. Koncert si rozdelili dve zborové telesá – Ansan City Choir pod vedením Shin-Hwa Parka a Incheon City Chorale s umeleckým vedúcim Jong-Hyun Kimom. Zbory boli dobre pripravené, hoci prvý z nich spieval intonačne čistejšie a rytmicky precíznejšie. Medzi mojich osobných favoritov festivalu patrili Hong Kong New Music Ensemble s vynikajúcou dirigentkou Sharon Andreou Choa a Gyeonggi Philharmonic Orchestra s dirigentkou Shi-Yeon Sung. Obidva koncerty vo mne zanechali veľmi silný zážitok a časť zo skladieb si viem vybaviť aj s časovým odstupom (čo je v prípade vypočutia si jedenástich koncertov za sebou pomerne zriedkavé).
Gaia String Quartet bol súborom, ktorý interpretoval mojich Šesť bagatel pre sláčikové kvarteto. Precízna koncepcia, osobný vklad a hlavne chuť pracovať na detailoch patria k veľmi pozitívnym stránkam tohto kvarteta. Všetky tieto vlastnosti sa prejavili tiež v naštudovaní PimE-Rhymes for String Quartet Evisa Sammoutisa, extrémne komplexnom a technicky náročnom diele.
World Music Days je podujatím svetového významu, ktoré združuje skladateľov, interpretov a milovníkov hudby z celého sveta a spája to, čo je v bežnom živote nespojiteľné ‒ obzvlášť rád by som podčiarkol napríklad fakt, že za jedným stolom tu sedeli predstavitelia Taiwanu a kontinentálnej Číny a dokázali konštruktívne diskutovať. Spája kontinenty univerzálnym jazykom, ktorým hudba nepochybne je, a vytvára diskurz o definícii novej hudby. Preto som presvedčený, že zakladatelia festivalu môžu byť spokojní, ako sa ich túžba stretávať sa raz ročne s kolegami z celého sveta prehlbuje a napĺňa.
Matej Sloboda
Z pohľadu člena Slovenskej sekcie
Ako zástupca Slovenskej sekcie ISCM som spolu so skladateľom Matejom Slobodom navštívil festival ISCM World Music Days 2016 v juhokórejskom meste Tongyeong. Išlo o moju v poradí piatu návštevu tohto podujatia, ktoré má vyše 90-ročnú tradíciu a predstavuje hlavnú aktivitu Medzinárodnej spoločnosti pre súčasnú hudbu (ISCM). Uplynulých päť ročníkov sa uskutočnilo v Chorvátsku, Belgicku, na Slovensku a v Rakúsku, v Poľsku a v Slovinsku. Podstatou je prezentácia najaktuálnejších diel súčasnej hudby z jednotlivých členských sekcií ISCM. Tie vyberajú skladby miestnych autorov a zasielajú ich do tzv. „call for scores“ príslušného festivalu. Odborná komisia potom vyberie podľa vopred daných kategórií tie najlepšie. Na jednom festivale tak môže zaznieť hudba prakticky z celého sveta.
V tomto roku ho privítalo na miestne pomery relatívne malé, prevažne rybárske mesto Tongyeong s takmer 140 000 obyvateľmi. Ako už býva zvykom, festival ISCM zastrešilo miestne podujatie ‒ Tongyeong International Music Festival 2016, ktorého hlavnými organizátormi boli ISCM Korea a Tongyeong International Music Foundation (TIMF). Všetky aktivity prebiehali v novovybudovanom komplexe koncertných sál s kapacitou 1300 a 300 miest na sedenie. Festival TIMF ponúkol počas desiatich dní sedemnásť koncertov a sprievodných podujatí, festival ISCM spolu jedenásť. Na koncertoch zaznelo 70 skladieb ‒ väčšinou išlo o ázijské a kórejské premiéry, menej už bolo svetových premiér. Podstatná časť diel tak už bola „odskúšaná“ publikom iných kontinentov. Ich uvedenie pripravilo viac ako tucet orchestrov a ansámblov, mali sme možnosť počuť dva vynikajúce zbory, sláčikové kvarteto a dychové kvinteto, ale aj sólistov. Denne bolo na programe 2 až 5 koncertov, rozvrhnutých v rámci celého dňa. Kladne hodnotím výber jednotlivých skladieb, hlavne pokiaľ ide o minutáž. Väčšina koncertov sa, až na výnimky, „zmestila“ do jednej hodiny a prebiehali bez prestávky.
Malá sála, tzv. „Black Box“, bola naplnená takmer vždy, kým veľká koncertná sála ostala počas väčšiny koncertov z dvoch tretín prázdna. Jej architektonické riešenie však tento nedostatok zakrylo, keďže takmer polovica sedadiel sa nachádzala na balkónoch. Zaujímavosťou bola „recyklácia“ interpretov, resp. súborov, ktoré neúčinkovali len na jednom koncerte. Stalo sa tak, že napríklad japonský Orchestre Ensemble Kanazawa, Hong Kong New Music Ensemble či francúzsky Ensemble 2e2m vystúpili po dvakrát, pričom vždy s iným programom. Vzhľadom na to, že nešlo o domáce súbory, bol tento postup z hľadiska nárokov na cestovanie opodstatnený.
Umeleckú časť dopĺňali tri zvukové inštalácie, ktoré boli realizované v priestoroch mimo koncertnej sály (Miroslav Miša Savič: Train Re – Mix, Hui Ye: It was so quiet that the pins dropped could be heard a Robert Cahen: The Master of time Pierre Boulez conducts Mémoriale). K ďalším aktivitám patrila napríklad diskusia so skladateľom Philipom Glassom spojená s koncertom, niekoľko recepcií či stretnutie skladateľov, ktoré zorganizovali švédska a anglická sekcia ISCM. Program doplnil dopoludňajší koncert skladieb pre deti s takmer čisto detským publikom.
Súčasťou festivalu bolo aj štvordňové zasadnutie Valného zhromaždenia ISCM. Témami, ktoré často rezonovali, boli aktuálne a budúce aktivity sekcií, príprava festivalov, otázky financovania a mimoriadne dôležitou témou bola komunikácia a marketingové aktivity spoločnosti smerom k verejnosti. Taktiež boli oznámené kandidatúry na usporiadanie ďalších festivalov v horizonte piatich rokov. Najbližšie privíta festival ISCM kanadský Vancouver (2017), potom Peking (2018), Estónsko (2019) a v hre pre ďalšie ročníky sú aj Island, Nový Zéland či Južná Afrika. Festival v Južnej Kórei hodnotím veľmi kladne po umeleckej aj organizačnej stránke a budem sa spolu s kolegami zo Slovenskej sekcie ISCM tešiť na jeho ďalšie ročníky.
Juraj Beráts
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.