Zložitej situácii v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu sme sa venovali pred rokom, keď to v Rozhlase začínalo vrieť. Aká je situácia dnes? Podľa vtedajších sľubov generálnej riaditeľky Miloslavy Zemkovej mal mať dnes orchester opäť približne 90 členov. Skutočnosť: 62 hudobníkov od januára funguje na polovičný úväzok...
Kým v roku 2006 to ešte v Symfonickom orchestri Slovenského rozhlasu vyzeralo na zvyšovanie platov a rozširovanie počtu hráčov, po roku sa situácia dramaticky zmenila. Na tlačovej besede 6. 2. 2007 bolo oznámené prepúšťanie, ktoré malo priniesť vyššiu kvalitu a pre hráčov viac peňazí. Za značného záujmu médií nasledovali protesty i štrajk hudobníkov, no napriek podpore viacerých inštitúcií a osobností zo Slovenska i zahraničia bol orchester nakoniec zredukovaný na 62 členov. Rozhlasová rada 14. 2. 2007 súhlasila s dočasným znížením počtu hráčov, azda aj vďaka prísľubu generálnej riaditeľky Slovenského rozhlasu Miloslavy Zemkovej, podľa ktorého mal byť orchester od septembra 2007 doplnený do pôvodného stavu.
Ako vyzerá situácia v Rozhlase po roku? Na veľké zmeny k lepšiemu určite nie. V júni odišiel šéfdirigent Oliver Dohnányi na post riaditeľa Opery SND a po roku opustil Rozhlas na vlastnú žiadosť aj riaditeľ orchestra Matej Drlička. Orchester má momentálne na starosti vedúci Centra hudby Rudolf Pepucha. Na svojom mieste tak zostal len kontroverzne vnímaný dirigent Mario Košik. Šéfdirigent sa zatiaľ nehľadá. „Kým tu nebude šéfdirigent, ktorý sa ukáže aspoň raz mesačne a ktorého SRo bude schopný zaplatiť, dovtedy je to otázka bez odpovede. Jeden stály dirigent pri tejto prevádzke orchestra stačí, okrem toho by som sem rád pozýval mladých slovenských dirigentov i kolegov zo zahraničia,“ vyjadril sa na túto tému Košik a nepriamo tak zaznieva aj jeden z pravdepodobných motívov odchodu Olivera Dohnányiho z Rozhlasu. Čo sa teda týka tímu, ktorý mal byť zosobnením zmeny, o úspechu hovoriť určite nemožno.
Zatiaľ čo súčasný riaditeľ Opery SND vysvetlil svoje dôvody v rozhovore pre októbrový Hudobný život, Matej Drlička odišiel podľa vlastných slov preto, lebo odmietol zrealizovať koncept polovičných úväzkov, na ktoré hráči SOSR-u prešli od januára 2008. „V októbri som mal overenú informáciu ohľadom rozpočtu telesa, vypracoval som preto návrh na zvýšenie počtu členov, zvýšenie platov, zrušenie termínovaných zmlúv a preradenie hudobníkov do vyššej tarifnej triedy.
Platy v orchestri by sa zvyšovali po dlhom čase. Hráčom som vtedy povedal, že ak sa mi to nepodarí presadiť, odchádzam. Sľubov mali toľko, že už ničomu neverili, preto som to podmienil svojím odchodom...,“ vysvetľuje svoje dôvody Drlička. „Keby som ostal, vlastne by som odobril riešenia, s ktorými nesúhlasím. Nebol som do Rozhlasu prijatý ako ekonóm alebo na vyhadzovanie ľudí, ale aby som ako manažér orchestra s dôrazom na marketing a medializáciu orchester sfunkčnil: priviedol dobrých dirigentov, naplnil sály, vytvoril povedomie o orchestri a zmysluplnú dramaturgiu. Vznikla mediálna kampaň zahŕňajúca reklamu v printových médiách, reklamné plochy, spoty, nová internetová stránka.
Vytvoril sa tím, s ktorým by sa dalo pokračovať. Ľutujem, že som nemohol ostať dlhšie, pretože projekty, na ktorých mi záležalo – Rosenkavalier a Mendelssohnova 2. symfónia – dopadli dobre,“ dopĺňa a pripúšťa, že v čase, kedy do svojej funkcie nastúpil, nemal celkom prehľad o situácii v orchestri. „Oľutoval som, že som skočil rovnými nohami na betón a robil vyhlásenia, ktoré korešpondovali s vôľou vedenia, v čase kedy som ešte nemal dobre zmapovaný terén.“ Sebareflexia prezentovaná v médiách priniesla svoje „ovocie“: avizovaná relácia o klasickej hudbe, ktorú Matej Drlička pripravoval pre Rádio FM, bola po jeho rozhovore pre denník Pravda zrušená. Náhoda?...
...viac v aktuálnom čísle HŽ
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.