Grand Prix Svetozára Stračinu 2017

Medzinárodná súťaž nahrávok hudobného folklóru, 28.–31. marca, RTVS , EBU, Spoločnosť sveta Stračinu

Grand Prix Svetozára Stračinu ponúkla už po ôsmykrát vo svojej novodobej histórii tradičnú hudbu v najrôznejších podobách. Súťažné bienále nahrávok folklórnej hudby patrí medzi najprestížnejšie podujatia, ktoré sa konajú na pôde Slovenského rozhlasu ako hlavného organizátora a zastrešuje ho Európska vysielacia únia (EBU), združujúca nielen verejnoprávne rozhlasové stanice v Európe, ale i ďalšie pridružené a partnerské štruktúry v Ázii či Amerike. Práve preto sa v rámci súťažných odposluchov mohli objaviť aj nahrávky z Číny, Vietnamu či Indie. Počtom prihlásených nahrávok sa aktuálny ročník nezaradil medzi najsilnejšie, napriek tomu mu však nebolo možné uprieť pestrosť a šírku, akými rozhlasové stanice pristupujú k spracovaniu folklórneho materiálu: od štylizácií, v ktorých je tradičný hudobný motív spracovaný akoby na pozadí autorských či interpretačných umeleckých ambícií až po autentické snímky. Prestíž, tradícia, autenticita a v neposlednom rade aj vkus sú atribútmi, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu už pri samotnom nahlasovaní súťažných nahrávok. Tento rok si ich mohli návštevníci, prichádzajúci profesijne či z osobného záujmu, vypočuť na verejných súťažných odposluchoch celkovo štyridsaťšesť. Medzinárodná odborná porota vedená prof. Oskárom Elschekom, ktorý je svojimi skúsenosťami garantom odbornosti, mala za úlohu všetky nahrávky posúdiť a vybrať tie najlepšie.
Prezentácia širokej palety vokálnych a inštrumentálnych záznamov tradičnej hudby ponúkla v rôznych kategóriách a prístupoch skladateľov, tvorcov, interpretov a rozhlasových redaktorov, nové tvorivé možnosti pre umelecké návraty k tradičnej hudbe. Cenu za najúspešnejšiu nahrávku Grand Prix Svetozára Stračinu si z aktuálneho ročníka súťaže odniesli zástupcovia Rumunského rozhlasu – Rádia Temešvár za tradičné piesne (Traditional Songs) z oblasti Ardealu v originálnom podaní hráča na liste Nucu Pandreu a súboru Cununa Transilvană. Zástupca Rádia Temešvár, Mihai Anghel, si z rúk konateľky Spoločnosti sveta Stračinu prevzal cenu v podobe umeleckého diela z tvorby Vojtecha Baláža. Okrem hlavnej ceny môže porota udeliť aj ceny vedľajšie (najviac tri), ktoré vyzdvihnú mimoriadnu úroveň nahrávok. Jednotlivé kategórie pri ich oceňovaní si pritom odborná porota koncipuje sama, na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov podujatia, keď boli nahrávky do kategórií prihlasované podľa vopred stanovených podmienok (napr. v roku 2005 to boli nahrávky pôvodného hudobného folklóru a nahrávky upravovanej folklórnej hudby).

Už od vzniku samotnej súťažnej prehliadky nahrávok folklórnej hudby (ešte pod názvom Prix de musique folklorique de Radio Bratislava) v roku 1970 bola a zostáva jej cieľom okrem iného aj dobová konfrontácia hodnôt žánru, spôsob, akým sa k nemu pristupuje, čo sa z neho vyberá a ako sa hudba s odkazom na tradíciu včleňuje do aktuálneho hudobného povedomia. Záujemcov o folklór je stále dosť, a to nielen v radoch jeho „konzumentov“. V súčasnosti už tretia generácia súbormi odchovaných folkloristov, ale aj individuálny a v mnohom inšpiratívny prístup umelcov, interpretov a skladateľov, ktorí majú snahu folklór uchopiť čo najautentickejšie, je zaiste dobrým základom pre prežitie i ďalší rozvoj tohto žánru. Komerčnejšie a v médiách prezentované projekty ako Zem spieva naznačujú, že aj v tomto smere nastáva určitý boom. Škoda len, že sa nadšenie pre uchovávanie našich hudobných tradícií nepretavuje lepšie aj do tvorby nových rozhlasových nahrávok, ktoré by mohli byť konkurencieschopné voči tým zahraničným. V 70. a 80. rokoch minulého storočia vznikali napríklad v Experimentálnom štúdiu Československého rozhlasu v Bratislave nahrávky mimoriadnej kvality, ktoré sa spravidla vždy dokázali presadiť v medzinárodnej konkurencii Prix de musique. V tomto prípade nehovorím len o hlavnom zameraní podujatia venovaného prezentácii tradičných hodnôt európskej hudobnej kultúry v podobe medzinárodnej súťaže, ale aj o podnecovaní, objavovaní a prezentovaní najrôznejších foriem tradičných ľudových kultúr v európskom (i mimoeurópskom) mediálnom priestore.
Názov obnovenej súťaže má svoje opodstatnenie z viacerých dôvodov. Prvým je nesporne odkaz Svetozára Stračinu (1940–1996), ktorý ľudovú pieseň pokladal za dokonalé umelecké dielo. Neraz sa nad ňou skláňal a zamýšľal, ako sa jej dotknúť, aby jej neubral na kráse, neznehodnotil rokmi vycibrený skvost. Svojou prácou obohacoval nielen žáner rozhlasových folklórnych nahrávok, ale aj celonárodnú hudobnú kultúru. Vytvoril si špecifický hudobný jazyk, ktorý bol zároveň vo vzťahu k dovtedajším prístupom spracovávania hudobno-folklórneho materiálu novátorský. V rokoch 1970–1985 bol autorom 17 skladieb, ktoré v rámci Prix de musique folklorique de Radio Bratislava priniesli desať ocenení. Stračina ostáva nielen najoceňovanejším skladateľom v histórii súťaže, ale vo svojich dielach nastolil osobitý trend v spracovaní folklórnej hudby, často označovaný ako „stračinovský“. Novodobá podoba súťaže s názvom Grand Prix Svetozára Stračinu je už od roku 2003 aj medzinárodným stretnutím priateľov hudobných tradícií a diskusným fórom o výzvach súčasnej mediálnej doby, s ktorými sa musia rozhlasoví redaktori vyrovnať, berúc do úvahy kľúčovú úlohu, ktorá rozhlasu v tomto procese prislúcha.

Najväčším diváckym i poslucháčskym lákadlom býva už tradične galakoncert spojený s vyhlásením výsledkov súťaže. Pod obsah i dramaturgiu večera vo Veľkom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu (31. 3.) sa podpísala Alžbeta Lukáčová spolu s režisérom Martinom Hasákom. Vo výborne zostavenom programe nechýbal autentický folklór ĽH Paľáčovcov a rozkazovačov z Hrochote alebo virtuózny huslista Andrej Včelík, ktorý vzdal spolu s ĽH Andreja Záhorca poctu majstrovstvu Rinalda Oláha. Galakoncert ponúkol regionálnu pestrosť domáceho folklóru, ale aj vyváženú zostavu sólových, inštrumentálnych či speváckych výstupov a generačných zastúpení. Predstavili sa Mária Brdárska-Janoška, spevácka legenda rejdovskej ľudovej kultúry a významná nositeľka miestnych tradícií, ako aj ženská spevácka skupina Hôra z Rejdovej (spolu s ĽH Ondreja Hlaváča z Gočova), ktorá okrem iného priblížila špecifické viachlasné spevy z Gemera. Najmladšiu generáciu zastupovali členovia gajdošskej dvojky z Oravskej Polhory. Adrián Matis, Filip Brišák a Adriana Plevjaková sa venujú archaickej kombinácii dvojhlasných gájd a huslí, ktorá sa v prirodzenej podobe zachovala ako relikt na Hornej Orave ešte v uplynulom storočí. Hudobnú kultúru Štiavnickej doliny reprezentovala ĽH Javorníček z Hvozdnice, skvelým speváckym prejavom zaujali aj Štefan Štec z Košíc a Barbora Blahová z Bratislavy, podobne ako virtuózny hráč na heligónke (a zároveň primáš vlastnej cimbalovej hudby) Miroslav Buzrla zo Skalice.

Na galakoncerte zazneli aj predsvadobné ľudové piesne z Môťovej (dnes súčasť Zvolena), ktoré Svetozár Stračina upravil pri príležitosti prvého ročníka Prix de musique folklorique de Radio Bratislava v roku 1969 (skladba sa stala jednou z ocenených). Rovnako, ako pred rokmi, ich ponúkla ženská spevácka skupina Marína zo Zvolena. Tradíciu spojenú s virtuozitou a aktuálnymi trendmi predviedli v závere galakoncertu SĽUK s vynikajúcim etnojazzovým triom Pacora a ich spoločný projekt Ornamenty bolo skvelým vyvrcholením ostatného ročníka Grand Prix Svetozára Stračinu. 

Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.