Uvoľnenejšia pandemická situácia dovolila mestu Bardejov, oddeleniu kultúry MsÚ a rímskokatolíckej cirkvi, farnosti sv. Egídia vniesť do letných mesiacov pod klenby Baziliky minor sv. Egídia už 29. ročník bardejovského organového festivalu.
Dramaturgia šiestich koncertov bola prezentácia interpretačného umenia organistov z Poľska, Maďarska, Rakúska, zo Slovenska a z Česka.
Otvárací koncert (22. 6.) patril slovenskému organistovi, regenschorimu v nútenej výslužbe a organárovi Martinovi Bakovi. Pre svoj recitál zvolil zaujímavú dramaturgiu, z ktorej treba vyzdvihnúť interpretáciu Grešákovej najautentickejšej skladby pre organ – Impulzy, ktorú v bulletine nesprávne priradili do Organovej knihy pre Ivana Sokola. Kompozičné posolstvo autora Bako veľmi citlivo preniesol do dispozičných možností nástroja, ktorý od detstva priťahoval citlivú dušu skladateľa a bol ideálom pri komponovaní tohto diela už zrelým skladateľom. Z Lisztovej tvorby pre organ predstavil takmer polhodinovú Fantáziu a fúgu na chorál „Ad nos ad salutarem undam“ s bohatstvom chromatizmov a klavírnej virtuozity prenesenej do polohy organovej techniky. Napriek technickým obmedzeniam nástroja v bazilike pripravil Bako poslucháčom hneď v úvode festivalu unikátny zážitok z interpretácie.
Druhý organový utorok (6. 7.) patril organistke Ines Schüttengruberovej z Rakúska, ktorá program svojho recitálu vystavala s dôrazom na nemeckú (Georg Muffat, Johann Sebastian Bach, Felix Mendelssohn Bartholdy) a francúzsku (Léon Boëllmann, Maurice Duruflé) organovú literatúru. K ucteniu si kompozičného odkazu Jozefa Grešáka uviedla z Organovej knihy pre Ivana Sokola dve miniatúry: Allegro a Baladu. Interpretka zvolila pozoruhodnú registráciu. Uprednostnila jemnejší, farebnejší a subtílnejší zvuk v mezzoforte a mäkké forte, čo svätoegídiovská akustika rozhodne dovoľuje.
Po piatich rokoch sa na chór baziliky vrátil maďarský organista Robert Kovács, ktorý už počas minulého hosťovania zanechal dojem neobyčajného improvizátora. Ako tému recitálu 20. 7. si zvolil prvých osem taktov slovenskej štátnej hymny Nad Tatrou sa blýska, ktoré zaujímavým spôsobom improvizačne pretavil do pradiva s využitím romantickej dispozície nástroja. Z Mendelssohnovho organového diela vybral Allegro B dur a Passacagliu c mol. V programe zaujal výberom z diela Sigfrida Karga‑Elerta či Franza Liszta: z tvorby druhého z nich zazneli Nun danket alle Gott a Andante religioso a svoj recitál zavŕšil Prelúdiom a fúgou na meno B‑A‑C‑H. Z Grešákovej Organovej knihy pre Ivana Sokola uviedol Larghetto, ktoré spracúva tematický materiál z Concertina pre husle a orchester a Irmos pripomínajúci tri zbory a cappella z Panychídy. Kompozičný svet Jozefa Grešáka sa len tak ľahko interpretovi neotvára. Robert Kovács zrejme našiel kľúč k interpretačnému prístupu k týmto Grešákovým miniatúram, pretože využitím farebných (a tým aj dynamických) možností nástroja odkryl tajomstvá kompozícií poslucháčovi v príťažlivej forme.
V predvečer výročia úmrtia J. S. Bacha (27. 7.) sa predstavil slovenský organista Ján Penták, rodák z Markušoviec pôsobiaci v nemeckom Lübecku. V jeho dramaturgii dominovali Bachove diela: Fantázia s imitáciou BWV 563, Ricercar pre 3 hlasy z Hudobnej obete BWV 1079 a Fantázia G dur BWV 572. Grešákovou miniatúrou Lento religioso z Organovej knihy pre Ivana Sokola upozornil na skladateľovu Komornú symfóniu. Penták program vygradoval výberom z Les corps glorieux (Oslávené telá – Sedem krátkych vízií života vzkriesených) Oliviera Messiaena. Nie je samozrejmosťou hrať na tomto festivale diela Messiaena, osobitého skladateľa, hudobného filozofa, organistu s darom pre farebné videnie a zvláštne harmonické vzťahy. Penták ponúkol poslucháčovi výstižný prístup k dielu s využitím romantických dispozícií nástroja, čím umocnil skladateľovo posolstvo o budúcom živote vzkriesených vychádzajúc z novozákonných textov.
Nasledujúci organový recitál (10. 8.) patril slovenskej organistke Márii Magyarovej Plšekovej, v ktorej programe sa objavilo aj nepochopiteľné predelenie Bachovho Prelúdia a fúgy c mol BWV 546 chorálom O Mensch, bewein’ dein’ Sünde gross BWV 622. Pri tomto koncerte sa znova vynorila naliehavosť problému – siahnuť po skladbe slovenských skladateľov sa nenosí okrem povinnosti vybrať si nejakú miniatúru z Grešákovho „Orgelbuchu“.
Na záverečnom koncerte (24. 8.) sa predstavil Paweł Wróbel z Poľska. Poslucháča oslovil najmä výberom z diel barokových autorov (Dietrich Buxtehude, Johann Caspar Ferdinand Fischer, Johann Sebastian Bach). Z poľskej organovej literatúry uviedol Improvizáciu na cirkevnú pieseň Svätý Bože op. 38 Mieczysława Surzyńského s citlivou dávkou meditatívnosti. Wróbel svoju záľubu v transkripciách priblížil v posledných dvoch skladbách recitálu: Tanec cukrovej víly z Čajkovského baletu Luskáčik pôsobil v dramaturgii koncertu ako prskavka. Z Bachovej zbierky skladieb pre čembalo Clavierübung uviedol 1. časť, Toccatu, v ktorej podčiarkol svoju dispozíciu k virtuozite i cit pre prácu s detailom.
Tohtoročné Organové dni Jozefa Grešáka okrem programového bulletinu priniesli ku každému koncertu aj kompletný program s údajmi o interpretovi, ako aj zodpovedajúce texty o skladateľoch a skladbách. Prajme si, aby tak bolo aj v nasledujúcich ročníkoch.
Článok bol zverejnený v časopise Hudobný život 10/2021.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.