Polstoročie Medzinárodného organového festivalu Ivana Sokola sa kvôli pandémii „posunulo“ o rok. Päť desaťročí sa teda zavŕšilo až tento rok od 16. do 26. 9. a pripomenulo aj 15 rokov od úmrtia prof. Sokola.
História…
Zakladateľská osobnosť Ivana Sokola vtlačila Košiciam nezmazateľnú pečať vzniku organového oddelenia na Štátnom Konzervatóriu v Košiciach a návratu kráľovského nástroja aj do pozície koncertného nástroja v sakrálnych priestoroch. Na východnom Slovensku sa takýchto príležitostí citlivému dramaturgovi formátu Ivana Sokola núkalo hneď niekoľko: predovšetkým v Bardejove, Kežmarku, Poprade, Prešove, Štítniku, Rožňave, Spišskej Novej Vsi, Levoči a, samozrejme, v Košiciach. Práve v tamojšom Dóme sv. Alžbety Uhorskej realizoval svoj prvý organový recitál v r. 1965, teda rok po príchode do Košíc.
Koncertná činnosť umelca v zahraničí otvárala bohaté umelecké kontakty a umožnila hosťovania zahraničných virtuózov otvárací koncert v podaní R. Kovácsa umelcov z Československa vo festivalovej dramaturgii, ktorej súčasťou mali byť aj premiéry nových skladieb pre organ. Tejto úlohy sa zhostili skladatelia žijúci práve na východnom Slovensku: Jozef Grešák, Jozef Podprocký a Norbert Bodnár.
Prvý ročník Medzinárodného organového festivalu sa uskutočnil v máji a júni 1970. Ohlas v tlači z pera muzikologičky Márie Potemrovej znamenal pre budúcnosť festivalu prepotrebnú podporu aj vzhľadom na vtedajšiu vládnucu komunistickú ideológiu, ktorá koncerty v kostoloch nepodporovala. Normalizácia okamžite zasiahla do rodiaceho sa festivalu a ďalší ročník sa neuskutočnil.
O svoje miesto v hudobnom živote Slovenska sa v tom čase hlásil aj nový symfonický orchester – Štátna filharmónia Košice, ktorá svoj prvý koncert realizovala v apríli 1969 v Dome umenia. Prof. Ivan Sokol tam presadil stavbu trojmanuálového koncertného organu českou firmou Rieger‑Kloss Krnov. MOF sa v nasledujúcich rokoch stal súčasťou Košickej hudobnej jari. Zmena politického režimu v novembri 1989 otvorila cestu k naplneniu pôvodných zámerov profesora Sokola: koncerty sa začali realizovať aj na organoch v ďalších kostoloch v Košiciach. V novopostavenom Kostole sv. košických mučeníkov na sídlisku Nad jazerom postavila organárska dielňa Gabriela Biesa dvojmanuálový nástroj podľa Sokolovho návrhu. Svoju premiéru mal na 37. ročníku festivalu. MOF sa vrátil do niektorých miest východného Slovenska, organové recitály sa pričinili o trvalú súčasť hudobného života v Poprade, Kežmarku, Rožňave, Rimavskej Sobote, Spišskej Novej Vsi, Sabinove a i. Bardejov sa vybral samostatnou cestou v r. 1993, keď tam Sokol založil organový festival odkazujúci na skladateľa, organistu a pedagóga Jozefa Grešáka, tamojšieho rodáka spätého s organom v Bazilike minor sv. Egídia. Po dvadsiatich ročníkoch sa festival osamostatnil a ako MOF Ivana Sokola sa až doteraz realizuje v septembrovom termíne. Súčasťou každoročnej dramaturgie je spoluúčinkovanie ŠfK a prizývanie ďalších sólistov či telies. Poslanie dramaturgičky prevzala vdova po zakladateľovi Gertrud Sokol.
… a súčasnosť
V prvej časti otváracieho koncertu 50. ročníka
(16. 9.) v Dome umenia organista Robert Kovács z Maďarska uviedol Prelúdium a fúgu G dur BWV 550 Johanna Sebastiana Bacha a Chaconnu bratislavského rodáka Franza Schmidta. Kovács v Bachovej skladbe výstižne zvýraznil radostný charakter v zreteľne artikulovanom šestnástinovom pohybe s efektným pedálovým sólom. Po prestávke spoluúčinkoval s orchestrom Štátnej filharmónie Košice s dirigentom Robertom Jindrom, ktorý je od novej sezóny šéfdirigentom telesa. Zaznela štvorčasťová Symphonie Concertante op. 81 belgického skladateľa Josepha Jongena. Skladba vznikla v r. 1927 na objednávku magnáta Rodmana Wanamakera pre jeho luxusný obchodný dom vo Filadelfii v USA, kde bol postavený najväčší organ na svete so šiestimi manuálmi. Dirigent s veľmi citlivým gestom a zmyslom pre dynamické kontrasty rozsiahleho interpretačného aparátu podnietil orchester i sólistu k brilantnej interpretácii, ktorá gradovala v záverečnej časti.
V zahraničí pôsobiaca slovenská organistka Monika Melcová v seminárnom Kostole sv. Antona Paduánskeho logicky vystavala dramaturgiu svojho recitálu (19. 9.) s dôrazom na francúzskych skladateľov. Veľmi pôsobivo...
...pokračovanie článku nájdete v čísle 11/2021. Časopis si môžete objednať formou predplatného alebo kúpou konkrétneho čísla tu. Teraz aj v PDF tu.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.