25. 2. 2023
Bratislava, Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
Milan Sládek, Štefan Bučko, Marek Štrbák
Dupré

V onen sobotný večer bolo Veľké koncertné štúdio Slovenského rozhlasu vypredané do posledného miesta. Lákadlom bolo najmä meno slovenského míma Milana Sládka (*1938) a repríza jeho predstavenia Krížová cesta v triu spolu s hercom Štefanom Bučkom (*1957) a organistom Marekom Štrbákom (*1978).

Umelci troch generácií ponúkli divákom na začiatku pôstneho obdobia tri spôsoby umeleckého vyjadrenia na tému štrnástich zastavení, ktoré sa stáročia spájajú s cestou Ježiša Krista od Pilátovho domu až na Golgotu.

Milan Sládek stál na začiatku 60. rokov pri zrode modernej slovenskej pantomímy. Nadväzoval na tvorbu francúzskych mímov a postupne si vypracoval svoj vlastný divadelný jazyk. Veľkú časť kariéry prežil v Nemecku, dnes žije v Kolíne nad Rýnom. Svoje výtvarné a humanitné vzdelanie uplatnil aj vo svojom celovečernom sóle s názvom Krížová cesta, ktoré uvádza od r. 2007. Sládek tu stvárňuje okrem Ježiša najrozličnejšie postavy. Jeho jediným dekoratívnym prvkom a rekvizitou je biely plášť, ktorý mu pomáha dotvoriť premeny jednotlivých postáv i deja.

Hudobným ťažiskom večera bolo naživo interpretované dielo parížskeho skladateľa a organistu Marcela Duprého Le chemin de la croix (Krížová cesta) op. 29, ktoré vzniklo v r. 1931 ako skladateľov improvizovaný hudobný komentár k rovnomennému cyklu 14 básní Paula Claudela. Spojením Claudelovej meditácie a Duprého hudby vzniklo realistické stvárnenie Kristovho umučenia, ktoré bolo ešte počas skladateľovho života úspešne uvádzané v mestách západnej Európy.

Sládek pre predstavenie v obrátenej pyramíde prvýkrát uprednostnil živú organovú interpretáciu pred nahrávkou. Namiesto Claudelovej poézie zaznel text vybraný samotným mímom. Štefan Bučko ako skúsený herec plynule, bez akýchkoľvek rušivých poryvov čítal ku každému zastaveniu úryvky z evanjelií alebo texty s vysvetľujúcim evanjelizačným nádychom.

Interpretáciu Duprého najdlhšieho organového diela mal organista Marek Štrbák po celý večer pevne v rukách. Jeho pokojný a vyrovnaný výkon zaiste súvisel aj s tým, že interpret má s organom v rozhlase aj s interpretáciou hudby 20. storočia bohaté skúsenosti (okrem sólových koncertov na ňom nahral aj CD s organovou hudbou súčasných východoslovenských skladateľov). Na divákov zapôsobila pantomíma v spojení s tónmi kráľovského nástroja aj vďaka Štrbákovej prirodzenej muzikalite predovšetkým v subtílnych zastaveniach s mariánskou tematikou: pri stretnutí Ježiša so svojou matkou a v obraze Piety pri skladaní Ježiša z kríža. Nielen v sugestívnej hudbe úvodného zastavenia, kde buráca nespokojný dav, ale i v 11. zastavení, kde Štrbák verne interpretoval pravidelné údery kladiva znázornené klesajúcimi kvartami v pedáli, zostal organista prítomný vo svojej úlohe sprievodcu pantomimického stvárnenia. Veľkopiatkový príbeh realisticky vykreslil „pedálovým zemetrasením“ i roztrhnutím chrámovej opony v 12. zastavení. Štrbákova vhodne zvolená registrácia i artikulácia podložená racionálnym a detailným vypracovaním jednotlivých úsekov napriek suchej akustike rozhlasového štúdia prispela k vystihnutiu charakteru každej časti Krížovej cesty.

Dupré, ktorý sa pri tvorbe inšpiroval aj sakrálnou hudbou Bacha a Händla, vytvoril hudobné symboly, ktoré Sládkovi pomohli vypracovať striedanie jednotlivých charakterov a duševných gest. V jeho predvedení sa divákovi pred očami rozpohybovali obrazy krížovej cesty, ako ich poznáme z malieb barokových majstrov. Rekapituláciou celého predstavenia a žiadaným výdychom boli posledné takty, počas ktorých Sládek zišiel z pódia k publiku a spolu so zaplnenou sálou prežíval doznievanie drámy v organových akordoch. Pozornosť publika viedlo striedme osvetľovanie: počas čítania textu bolo pódium zatemnené na modro, počas znenia hudby a pantomimického stvárnenia sa rozsvietilo na žlto. Dlhotrvajúci potlesk, ktorý si matador pantomímy značne vychutnával, bol zrkadlom diváckej úcty k jeho celoživotnému dielu s patričnou dávkou nostalgie…

Aktualizované: 30. 03. 2023
x