Po letnej prestávke sa brány košického Domu umenia opäť otvorili a privítali mladého francúzskeho klaviristu Jonathana Fournela, víťaza Súťaže kráľovnej Alžbety z r. 2021. O tom, že košické publikum bolo už veľmi hladné po kvalitnom umení, svedčí aj takmer zaplnená sála filharmónie. Hneď na úvod možno konštatovať, že sa mu dostalo hudobného pokrmu najvyššej kvality.
Dramaturgia bola zostavená v súlade s tradíciou a súčasne inovatívne, keď ťažisko a záver koncertu tvorili málo známe Variácie na poľskú ľudovú tému op. 10 od Karla Szymanowského. Na začiatku zazneli taktiež variácie, a síce tie v c mol a v počte 32 od Ludwiga van Beethovena. Fournel sa už v nich prejavil ako zrelý architekt, keď pútavo a presvedčivo spojil neraz prudko kontrastné kusy do jedného celku; beethovenovské emočné vlnobitia dokázal preklenúť lyrickým citovým obsahom na miestach, kde sa to žiadalo. Zmysel pre proporcionalitu a analytický pohľad na hudobné dielo klavirista ukázal aj v relatívne menej známej, iba dvojčasťovej Sonáte F dur op. 54 toho istého autora. Spevnosť a koncíznosť frázovania hlavnej témy sa blížila k dokonalosti rovnako ako temperamentné stvárnenie búrlivých oktáv vedľajšej témy. Aj moto perpetuo druhej časti možno označiť za strhujúce.
V strede hodinového programu (bez prestávky, dokonca bez opustenia pódia) si Fournel vybral populárnu skladbu Prelúdium, fúgu a variáciu h mol od Césara Francka. V nej sa osvedčil ako interpret fenomenálne citlivý na zvuk; najmä na začiatku a na konci sa všemožne pohrával s tónom a jeho zvukovosť dosahovala až éterické kvality – treba dodať, že v neposlednom rade aj vďaka intenzívnemu využitiu ľavého pedálu. Veľkoryso dávkované, ale nie stereotypné agogické zásahy a spomínané dynamické nuansy Fournelovu koncepciu posúvali takmer do prejemnelých, možno až prešpekulovaných rovín, čo však vyvážila úprimná a sympaticky vrúcna emocionalita. Poslucháči si v závere mohli vychutnať monumentálny 23-minútový Szymanowského opus, kde klavirista mohol (okrem už opísaných kvalít) ukázať aj svoju neuveriteľnú virtuozitu a technickú pripravenosť. Fournel však v žiadnom prípade nie je zovňajškový lev koncertných pódií, ale skôr inklinuje k hĺbavosti, kontemplácii, až k akémusi klavírnemu filozofovaniu, maximálnej koncentrácii na podstatu hudobnej výpovede. Nemožno pochybovať o tom, že hudobník, ktorý ešte nedosiahol ani tridsiatku, stojí pred grandióznou umeleckou kariérou.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.