Úspešný divadelný riaditeľ František Javorský je tretí rok riaditeľom bratislavskej Novej scény. Jeho manažérske, profesionálne a ľudské kvality jej po dvoch sezónach pomohli vrátiť postavenie druhého najvyhľadávanejšieho divadla Bratislavy. Na Novú scénu vracia pôvodný slovenský muzikál a azda príde rad aj na operetu...
Riaditeľom Novej scény ste od r. 2007. S akými plánmi ste prišli na konkurz?
Ponúkol som projekt, ktorý rozširoval možnosť skladby repertoáru o muzikálové rozprávky, prípadne rozprávky s pesničkami, o činoherné a hudobné komédie, komorné tanečné projekty a muzikály. Veľký dôraz som kládol na pôvodnú slovenskú tvorbu. Koprodukčné muzikály, napríklad českej proveniencie, ktoré sa v r. 2001–2006 na Novej scéne hrávali, vrátane hosťujúcich hviezd šoubiznisu, nie sú podľa mňa pre naše divadlo riešením. Tým nevylučujem prípadné hosťovanie takýchto muzikálov na našom javisku, ale v pôvodnej podobe a obsadení – nie so slovenskými hercami hrajúcimi v inom jazyku. Spomínané produkcie prinášajú i mnohé riziká – podnes sa vyrovnávame so súdnymi žalobami rôznych hosťujúcich hviezd z tých čias.
V náročnej funkcii generálneho riaditeľa ste zrejme museli hereckú prácu zanechať...
Až na malé výnimky, áno. Na dvoch frontoch sa bojovať nedá.
Medzi divadelníkmi sa často spomína zmena štatútu Novej scény v r. 1999, kedy sa tzv. „dvojzložkové“ divadlo zmenilo na „jednozložkové“, čo prakticky znamenalo rozpustenie spevoherného ansámblu. Bolo by teda dobré zacitovať podstatu aktuálnej zriaďovacej listiny Novej scény…
Tá je zverejnená aj na internetovej stránke Novej scény – v rubrike „Základné dokumenty“. Platí od 1. apríla 1999. O.i. sa v nej píše: „Divadlo Nová scéna pripravuje a verejne predvádza dramatické, hudobno-dramatické a tanečné diela, rozvíja divadelné umenie a kultúru, ktorú prezentuje v Slovenskej republike a v zahraničí. Vykonáva vlastnú sprostredkovateľskú činnosť“. Dodávam: Nová scéna je príspevkovou organizáciou Ministerstva kultúry, to znamená, že vo svojej činnosti je financovaná štátom. Pravda, na svoju existenciu si musí aj zarábať návštevnosťou. Dobrú návštevnosť môžete zabezpečiť nielen kvalitným repertoárom, ale aj dobrou propagáciou, ktorá je však tiež limitovaná financiami. V súčasnosti väčšinou na ideálnu propagáciu chýbajú peniaze.
Podľa aktuálnej zriaďovacej listiny Novej scéne teoreticky nič nebráni v tom, aby – tak, ako v minulosti – do repertoáru zaradila operetné a muzikálové diela nielen s nahranými orchestrálnymi podkladmi, ale aj so živým orchestrom a zborom...
Je to tak, ale ozaj iba teoreticky. Reálne to bude vtedy, ak nájdeme takých orchestrálnych hráčov, ktorí nebudú pýtať pre trinásťčlenný orchester externistov za jednu hodinu skúšky 24 000 Sk a za jeden večer 240 000 Sk. Riešenie vidím napríklad v tom, že by sme nadviazali spoluprácu s bratislavským Konzervatóriom, resp. poslucháčmi VŠMU, a operety (možno aj muzikál) tak uvádzali za spoluúčinkovania mladých orchestrálnych hudobníkov. Som aj za návrat operety, ktorá mala na Novej scéne svoju dlhoročnú históriu. Ale vzhľadom na neexistujúci, r. 1999 zrušený interný orchester a zbor Novej scény, ako aj spomínané nereálne vysoké honorárové požiadavky externých orchestrálnych hráčov, by som operetu chcel na Novú scénu vrátiť až po vyriešení otázok jej dôstojnej realizácie. Opereta totiž vyžaduje nielen orchester a zbor, ale aj špecificky školené hlasy, ktoré Nová scéna stratila. Dnes tvorí náš sólistický súbor kvalitný ansámbel, ale – až na výnimky – bez klasického školenia na operetnú produkciu. Takže Lehár, Kálmán, Strauss sú zatiaľ pre nás iba istou métou. Aby nechýbala dlhodobo, pozvali sme na otvorenie novej sezóny Jókaiho divadlo z Komárna s operetou Emmericha Kálmána Čardášová princezná.
Nová scéna úspešne spĺňa i zdanlivo nové, ale v štatúte definované úlohy: v uplynulej sezóne naštudovala a úspešne uviedla s hosťujúcimi sólistami baletu Štátneho divadla v Košiciach tanečné divadlo Carmen v choreografii a réžii hosťujúceho šéfa košického baletu Ondreja Šotha...
Carmen bola pre nás šťastnou voľbou. Pozdvihla záujem o Novú scénu, sebavedomie a ambície našich tanečníkov, účinkujúcich popri výbornej sólistickej zostave z Košíc, rozšírila našu repertoárovú ponuku a azda priniesla do bratislavského divadelného života aj potrebnú konfrontáciu v oblasti domáceho tanečného umenia. Inscenácia má mimoriadny úspech.
Sezóna 2008/2009 bola na Novej scéne veľmi bohatá: premiéru mal muzikál Fontána pre Zuzanu, detský muzikál Mrázik, tanečné divadlo Carmen, činoherná komédia Ešte jeden do partie a pôvodný slovenský muzikál František z Assisi. Bohatá žatva piatich titulov. Najväčší ohlas získava muzikál František z Assisi, ktorý ste ako riaditeľ iniciovali a pripravovali k slovenskej premiére už v prešovskom Divadle Jonáša Záborského. V závere uplynulej sezóny slávila Nová scéna s týmto dielom veľký úspech aj na scéne Mestského divadla v Brne…
František z Assisi je – podľa ohlasov kritiky a divákov – po stránke obsahovej i realizačnej výborné predstavenie. Verím, že sa dožije – tak ako v Prešove – mnohých repríz aj na Novej scéne. Teší ma i to, že sa v ňom podarilo objaviť nového muzikálového autora, skladateľa Gaba Dušíka, dlhé roky známeho slovenského hitmakera. Dielo skomponoval na libreto Martina Kákoša, ktorý muzikál v Prešove i v Bratislave aj režíroval. Tento náš umelecký riaditeľ obsadil do inscenácie popri známych hercoch aj mnoho nových mladých talentov, oslovených na základe konkurzu. Muzikál prichádza na javisko Novej scény v čase 800. výročia schválenia regule jednej z najznámejších reholí, františkánov. Charizmatická postava Františka z Assisi však rovnako oslovuje ľudí veriacich aj neveriacich. Čo sa týka Brna: v závere sezóny sme privítali umelcov z Mestského divadla Brno s ich inscenáciou muzikálu Josef a jeho úžasný pestrobarevný plášť a na revanš sme boli my v Brne s „Františkom“. Diváci tak mohli tam i tu porovnávať. Podľa slov českej kritiky a diváckych ohlasov sme z toho vyšli viac ako čestne. Veľký ohlas vyvolalo aj hosťovanie na nedávnom martinskom festivale Dotyky a spojenia, kde Nová scéna doslova zažiarila s muzikálom West Side Story. Videl som, ako úspech povzbudil našich umelcov, oživil ich chuť do ďalšej práce a pozdvihol ich sebavedomie.
Čo pripravila dramaturgia Novej scény pre sezónu 2009/2010?
V decembri to bude premiéra výborného komorného muzikálu od maďarskej autorky Évy Patakiovej Edith a Marlene, čo je hra o Edith Piaf a Marlene Dietrichovej. Okrem slávnych melódií a zaujímavého deja predstavíme v tomto muzikáli aj nové spevácko-herecké posily, ktoré nastupujú do angažmánu Novej scény. Súbor sa tak rozšíri z 15 na 18 interných členov. Uvedieme aj muzikál Petra Quiltera Boyband, momentálne sláviaci úspechy po celom svete. Je to dielo o fiktívnej skupine piatich hudobníkov Freedom, poukazujúce aj na zákulisie šoubiznisu. Sú tu mnohé svetové hity známych bigbeatových skupín, elektrizujúca choreo-grafia a vizuálne efekty. Iste poteší najmä mladých. O tretej – činohernej – premiére prezradím zatiaľ len toľko, že ju má režírovať Juraj Nvota. Perspektívne chceme uvádzať komorné programy v kaviarni Olympia i v „podpalubí“ divadla, ako voláme technické priestory NS, vhodné na malé, experimentálne dielka.
Spomenuli ste dlhodobejšie plánované pôvodné muzikály. Dá sa o nich povedať už aj niečo viac?
Nie je taktické všetko prezrádzať. Poviem iba toľko, že okrem zahraničných diel z oblasti muzikálu a činohry sa obzvlášť zaujímame o osobnosti a udalosti z našej literatúry, histórie i kultúry. Samozrejme, cez neopakovateľné ľudské osudy. Pred uzatvorením konkrétnych zmlúv by som však o pripravovaných pôvodných dielach nerád konkrétne hovoril. Každý muzikál je náročná a dlhodobá umelecká práca tímu autorov. Môžem ale s radosťou oznámiť, že sa už reálne pracuje na uvedení pôvodnej hudobnej hry o legendárnom spevákovi, neprekonateľnom operetnom bonvivánovi, ale aj režisérovi Františkovi Krištofovi Veselom. Jeho životné osudy boli späté nielen so Slovenským národným divadlom, ale mnoho rokov zvlášť s Novou scénou.
V uplynulej sezóne ste na Novej scéne umožnili i hosťovanie ďalších slovenských súborov a umelcov. Plánujete v tom pokračovať?
Áno. Hneď v úvode sezóny sme si pripomenuli 60. výročie Slovenského ľudového umeleckého kolektívu, ktorý na Novej scéne predstavil svoj aktuálny repertoár: komorný program Budú hrať, scénickú kompozíciu Strom, program Tancovali naši vašim, hudobnú kompozíciu pre deti Gašparko a Obrázky zo Slovenska. Počas sezóny radi privítame viaceré slovenské činoherné súbory. Sme otvorení každej iniciatíve, pokiaľ ju budeme vedieť finančne zabezpečiť. A čo sa týka našich hosťovaní mimo Bratislavy? V septembri ideme s hrou Ešte jeden do partie do Topoľčian a do Žiliny. Po dlhoročnej umeleckej absencii by sme radi nadviazali aj na dávne úspechy Novej scény v Čechách – zvlášť v Prahe, kde bola Nová scéna pred pár desaťročiami považovaná za najlepšie česko-slovenské hudobno-zábavné divadlo. Do Čiech chodila nielen na výmenné predstavenia, ale aj na celoštátne federálne divadelné prehliadky. Dnes musíme v tomto smere vyvíjať samostatnú iniciatívu. Nebude to ale jednoduché, pretože zájazdy s veľkými muzikálovými inscenáciami sú mimoriadne finančne náročné. Rád by som pri tom využil svoju stratégiu zo šéfovania v nitrianskom Divadle A. Bagara. Najprv sme ponúkali na hosťovanie komornejšie inscenácie, po rastúcom kladnom ohlase postupne prišli väčšie, náročnejšie tituly, až sme začali dostávať ponuky na hosťovanie my. Divadlo A. Bagara napokon r. 1999 účinkovalo v Londýne i na ďalších zahraničných scénach...
Kto sa s vami, ako generálnym riaditeľom, podieľa na formovaní dnešného smerovania Novej scény?
Je to umelecký riaditeľ Martin Kákoš, šéfdramaturg Svetozár Sprušanský, od sezóny 2009/2010 nový obchodný riaditeľ Jozef Švolík, ako aj ekonomicko-prevádzkový riaditeľ Jozef Šimovič.
Vráťme sa k prepotrebným financiám: koľko má Nová scéna, ako príspevková organizácia, peňazí na prevádzku?
Na rok 2009 je príspevok od Ministerstva kultúry pre Novú scénu 30 miliónov 692 tisíc Sk – definované v minulej peňažnej mene. Verím však, že tento príspevok bude zo strany MK SR ešte prehodnotený – smerom nahor...
V tejto súvislosti som nahliadla na internetové stránky ministerstva, kde sú informácie aj o financovaní ďalších slovenských divadiel v jeho pôsobnosti. Štátne divadlo Košice má na rok 2009 (pre tri súbory – činohru, operu a balet) rozpočet 113 miliónov 61 tisíc Sk; Štátna opera v Banskej Bystrici 83 miliónov 379 tisíc Sk a Nová scéna spomínaných 30 miliónov 692 Sk. Z hľadiska nákladov na jedno predstavenie má Nová scéna dotáciu 139.514 Sk, Štátne divadlo Košice 323.041 SK a Banská Bystrica 727.039 Sk. A dotácie na jedného pracovníka? Nová scéna ich má vo výške 8.783 €, Štátne divadlo Košice 13.647 € a Štátna opera Košice 13.242 €. Výnosy má Nová scéna 30 miliónov Sk, Štátne divadlo Košice 13 miliónov 521 tisíc 995 Sk a Štátna opera Banská Bystrica 5 miliónov 500 tisíc Sk. Čo na to hovoríte?
Nechcite odo mňa, aby som rozoberal a komentoval príspevky pre iné divadlá – každý to má svojím spôsobom ťažké. Viem však, že na štandardnú prevádzku Novej scény momentálne potrebujeme dotáciu okolo 50 miliónov Sk. Zaujímavé je, že niektoré divadlá riadené vyššími územnými celkami (napríklad prešovské Divadlo J. Záborského, kde som bol istý čas riaditeľom) sú na tom, čo sa týka výšky príspevku na činnosť, napriek rozšírenej mienke finančne oveľa lepšie...
Ste azda služobne najstarším divadelným riaditeľom na Slovensku – hoci v decembri budete mať iba 55 rokov... Je za tým veľká dôvera vo vaše odborné a ľudské schopnosti zo strany tých, čo vás do riaditeľských funkcií oslovili. Akým životným krédom sa riadite pri svojom dlhoročnom divadelnom riaditeľovaní?
...viac v akutálnom čísle HŽ...
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.