Ideálna symbióza premyslenej a žánre prekračujúcej dramaturgie, zaujímavých interpretov, kvalitných výkonov, otvoreného, priateľského publika a vhodne zvolených priestorov patrí ku charakteristikám festivalu od jeho začiatku. Desiaty ročník možno označiť za esenciu týchto kvalít.
„Pamätám si dobre na to, aký rozruch vyvolávali plagáty, oznamujúce, že do Bratislavy prídu hosťovať Kolischovci, Rosého kvarteto, České kvarteto [...] O koncertoch sa hovorilo týždne dopredu a týždne po nich, zháňali sa vstupenky, doma sa kládli na pult programované diela. Bratislava sa kedysi hemžila domácimi kvartetami. […] Hrali úradníci, lekári, právnici, teda ľudia, ktorých spájal záujem o hudbu,“ spomína v eseji O komornej hudbe a domácom muzicírovaní Ján Albrecht.
Domáce muzicírovanie sa však pomaly vytrácalo a komorná hudba ostala takmer výlučne v „oficiálnych“ koncertných sieňach. Bezprostredné očarenie, okamihy porozumenia vo vzájomnej komunikácii interpretov a publika najmä v nedávnych rokoch striedala ušľachtilá nuda. „Chýba radosť z hudby,“ stanovil v jednom z rozhovorov z konca 90. rokov nahlas nepríjemnú diagnózu po návrate zo štúdia na londýnskej Royal College of Music Jozef Lupták a rozhodol sa usporiadať vlastný festival. V atmosfére pragmatizmu a tichej rezignácie išlo o odvážny krok.
Siločiary hudby
Myslím si, že aj matematikom sa pri slove konvergencie vybaví hneď po profesionálnych asociáciách kľúčová nahrávka súboru Collegium Musicum. Názov festivalu je symbol, hovoriaci o inšpirujúcej slobode hľadania a spájaní, nezaťaženom konvenciami. Preto bol Marián Varga viackrát hosťom Konvergencií a aktuálny comeback Collegia s vynikajúcim Martinom Valihorom za bicími symbolicky uzavrel 10. ročník. Konvergenciám sa podarilo v rámci jedného podujatia nenásilne a zmysluplne spojiť majstrovské opusy Brahmsa, Mozarta, Pärta a Messiaena s hudbou slovenských skladateľov Vladimíra Godára, Petra Zagara alebo projektmi Petra Breinera, Andreja Šebana, Oskara Rózsu či koncertom Idy Kelarovej, Ghymesu alebo Vrbovských víťazov.
Siločiary hudby, ako festival nazval Daniel Pastirčák, pritiahli aj vynikajúcich domácich i zahraničných hudobníkov, ktorí sa na Konvergencie radi vracajú. Rovnako ako príjemne rôznorodé publikum, otvorené a zvedavé. Táto ideálne fungujúca symbióza, založená na vzájomnej komunikácii, produkuje počas festivalu priateľskú a inšpirujúcu atmosféru plnú pozitívnej energie. Podľa všetkého je nákazlivá. Posledné roky trávia totiž Konvergencie leto koncertmi po Slovensku. A keďže ich je z roka na rok viac, zdá sa, že úspešne lámu mýtus o malom záujme o klasickú hudbu.
Fascinujúci Dowland Project, zaujímavé uspávanky
Medzi najočakávanejšie projekty festivalu patrilo vystúpenie súboru The Dowland Project (19. 9.). Aktuálne CD Romaria (ECM, 2009), nazval britský Gramophone „tichým rozhovorom medzi hudobníkmi, kultúrami a epochami“. Vynikajúci tenorista, bývalý člen slávnych Hilliard Ensemble John Potter, svetoznámy jazzový saxofonista John Surman, lutnista Stephen Stubbs a huslista Miloš Valent ponúkli v Jezuitskom kostole originálny a autentický pohľad na hudbu minulosti, v ktorom sa rešpekt k dávnym majstrom prirodzene a citlivo spájal s improvizačnou slobodou.
...viac v aktuálnom čísle HŽ...
10. ročník medzinárodného festivalu komornej hudby, 17.—20. septembra 2009, design factory, Klarisky, Jezuitský kostol, Bratislava, o. z. Konvergencie.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.