Putovanie za hranice nazhromaždených skúseností, konfrontácia s limitmi načúvania, pohyb na neprebádanom území a s tým spojené objavovanie nových, zabudnutých či dlhodobo opomínaných priestorov.
Vydavateľstvo LOM stojí na podobnej myšlienke. Hudba tu nie je poplatná žánrovej jednoliatosti, práve naopak – dokáže si zachovať otvorenosť, z ktorej však vyžaruje jasná idea a koncept, formujúci sa od založenia vydavateľstva v roku 2011. Navyše ľudia okolo labelu na čele s Jonášom Gruskom dokážu túto filozofiu umne pretaviť aj do dramaturgie vlastného festivalu s názvom ZVŮK, ktorého druhý ročník prebehol 6. 9. v útrobách vojenského bunkra Šterkovište, pustnúceho neďaleko bratislavského mosta Lafranconi. Dôraz kladený na význam periférie je tu explicitne vyjadrený cestou mimo mestské prostredie, do klaustrofobických priestorov, kde sa zvuk triešti o navlhnuté steny, aby sa následne rozplynul v okolitom lese. Pre bližšie načrtnutie spomínanej idey nám môžu napomôcť kľúčové slová spojené s festivalom – outdoor, DIY, drone, soundart, solar-power. Posledné odkazuje na „solárne riešenie“ neprítomnosti elektrickej energie, na základe čoho mohla hudba znieť aj v odľahlých miestach Pečnianskeho lesa. Za neprítomnosti svetiel sa večer z bunkra stáva obrastený chrám, ktorého expresívna mystika je zvýraznená všadeprítomnými sviečkami. A ako vlastne vyzeral line up tejto intervencie?
Lokálnu scénu zastupovali tribálne rytmy Matumaru, ako znie pseudonym esa bratislavskej industriálnej techno scény, vystupujúceho tiež pod menom Makkatu. Pravidelný tep sa tu rozpíjal do špinavšej podoby, stále však s rytmickou štruktúrou vriacou tesne pod zemským povrchom. Ďalší interpret smrt je zástupcom miestneho vydavateľstva Nomad Sky Diaries vyznačujúceho sa extrémnymi zvukovými tendenciami. Ku krátkej akustickej performance mu postačili plech, drevené paličky a kovové predmety, s ktorými poľahky dosiahol efekt, kedy sa surový zvuk zarezával hlboko do ušných bubienkov. Naopak András Cséfalvay nadviazal na svoj debut Funeral the Musical and another tabletop opera, ktorý vyšiel minulý rok práve vo vydavateľstve LOM a v podobnej intímnej tichosti rozpovedal bizarné príbehy, sprevádzané akustickou gitarou a klarinetom. Viedenské duo Burlin Bird oprášilo svoje ručne vyrobené nástroje (píšťala vyrobená z hadice a lievika, primitívny strunový nástroj a dunkar), ktoré v spojení s repetitívnymi elektronickými plochami pripomínali kmeňový tanec v najhlbších zákutiach ľudskej mysle. Vrchol však prišiel v spojení violončela s akustickou a elektrickou gitarou tria Arn-Rehformen-Weikinger. V gradujúcej improvizácii sa striedali frenetické momenty s tichými pasážami, z ktorých vytŕčal len piskľavý hlas Rosi Rehformenovej. Podobné drone-folkové experimenty môžeme zatiaľ na našej scéne hľadať len márne.
ZVŮK v mnohom naznačil, že podobný typ festivalu je možné „zbúchať na kolene“, čo má v konečnom dôsledku svoje nezameniteľné čaro. Spojenie objavovania zabudnutých miest na urbánnej mape Bratislavy spolu s prezentáciou zaujímavých zvukových projektov na trase Bratislava-Viedeň je druhým rokom účinným nápadom a tiež vhodným ukončením letnej letargie. Dúfajme, že sa z tejto ojedinelej akcie stane úspešný seriál na pokračovanie.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.