Vo veku 93 rokov zomrela významná slovenská hudobná historička a pedagogička Mária Potemrová, ktorej celý život bol úzko prepojený s rodným mestom – s Košicami.
Po absolvovaní reálneho gymnázia študovala na Vysokej škole obchodnej (tri roky v Košiciach, neskôr v Bratislave, kde v roku 1948 získala titul komerčnej inžinierky). Úradnícka práca ju však nenapĺňala (pri titulovaní sa ohrádzala: „Prepytujem, aká som ja inžinierka!“) a rozhodla sa získať diplom učiteľky klavírnej hry na Mestskej hudobnej škole v Košiciach. Diaľkovo študovala hudobnú vedu na FiF UK v Bratislave (1954–1959), kde získala diplom promovanej historičky. Stala sa členkou Slovenskej historickej spoločnosti (1958), Zväzu slovenských skladateľov (1959), v období 1960–1969 bola členkou redakcie Slovenskej hudby.
Pedagogickú dráhu začala v roku 1953 ako učiteľka klavírnej hry na Mestskej hudobnej škole v Košiciach a už v roku 1956 bola pri zrode Štátneho konzervatória v Košiciach. Na pôde tejto školy, kde zotrvala tri desaťročia, stála pri profilácii Oddelenia hudobnoteoretických predmetov, vyučovala dejiny hudby, estetiku, viedla študentov pri písaní absolventských prác a rada učila aj „povinný“ klavír. Absolventi dodnes spomínajú na dejiny hudby u „Poťky“ (ako sme ju medzi sebou volali), analýzy diel, štúdium hlavných i vedľajších tém kľúčových skladieb svetovej hudobnej literatúry a ich memorovanie (tém bolo v priebehu štúdia niekoľko desiatok). Nezabudnuteľné boli pod jej vedením „exkurzie“ za hudbou do Bratislavy, Brna (kvôli Bergovej Lulu), Prahy, Budapešti (za Bergovým Vojcekom) a niekoľkokrát v 60. a 70. rokoch aj na Varšavskú jeseň! A pre tých, ktorí prejavili interes o viac ako len o predpísanú učebnú látku, organizovala nedeľné dopoludnia v Štátnej vedeckej knižnici na „koncertoch“ vzácnych gramofónových nahrávok. Ako pedagogička bola prísna (zohľadňovala však intelektuálny potenciál každého jednotlivca), ale aj láskavá a s nadšením dokázala oceniť každý úspech svojich zverencov. Zasväcovanie študentov do bádateľskej činnosti bolo samozrejmosťou a štúdie tých šikovnejších vyšli v siedmich obsiahlych zborníkoch venovaných problematike hudobnej histórie východného Slovenska. Pre viacerých z nás boli takto získané skúsenosti pod drobnohľadom pani profesorky odrazovým mostíkom a nasmerovaním na budúcu profesiu. Preto možno hovoriť o „Potemrovej muzikologickej škole“, z ktorej sa v slovenskom hudobnom živote etablovali viacerí publicisti, pedagógovia či organizátori (Melánia Puškášová, Jana Lengová, Dita Marenčinová, Igor Podracký, Agata Schindler, Oľga Smetanová, Lýdia Urbančíková i autorka týchto riadkov), ktorí s pietou spomínajú na svoju pani profesorku.
Ak pedagogickú činnosť vykonávala profesorka Potemrová na sto percent, jej podiel v hudobno-historickej, výskumnej a organizátorskej práci nedokážem percentuálne vyjadriť. Roky húževnato, priam s posadnutosťou, bojovala za inštitucionalizáciu hudobnovedného výskumu na východnom Slovensku a zriadenie „aspoň“ pobočky Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Jej sen sa nesplnil, ale životná energia a tvorivé sily ju nikdy neopustili. Išla svojou cestou, na ktorej našla obrovskú oporu vo svojom manželovi-historikovi Michalovi Potemrovi, s ktorým ju spájali v časoch totalitného režimu nekompromisné slovné a písomné súboje, týkajúce sa nielen problematiky dejín Slovenska, ale napríklad aj etických noriem vo vzťahu k cudzím myšlienkam.
Hoci nemá význam parafrázovať bohatú muzikologickú a publikačnú činnosť Márie Potemrovej, predsa pripomeniem, že patrila k „starej garde“ najaktívnejších muzikológov na Slovensku. Jej najrozsiahlejšou výskumnou prácou je dvojzväzková monografia Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848–1918 (1200 strán) vydaná Štátnou vedeckou knižnicou v Košiciach (1981). Okrem toho pregnantne spracovala hudobnú históriu Rožňavy, Prešova a Bardejova. V mnohých štúdiách prezentovala výsledky svojho výskumu o hudobníkoch, ktorých život bol prepojený s jej rodným mestom (František Xaver Zomb, Oldřich Hemerka, Karel Hodytz, Vojtěch Měrka, Jozef Grešák a ď.) a presadila, aby košické ulice niesli mená týchto osobností. Od 60. rokov minulého storočia sa aktívne zapájala do organizácie hudobného života Košíc, mapovala koncertný život, napísala množstvo článkov, recenzií, ale aj rozhlasových a televíznych scenárov, organizačne a koncepčne pripravila muzikologické semináre a konferencie venované problematike hudobného života východného Slovenska nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Mnohé výsledky jej bádateľskej činnosti zostali v rukopisnej podobe archivované v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach, spolu s rukopismi jej manžela. Dovŕšením jej organizačnej činnosti bolo iniciovanie vzniku Nadácie Hemerkovcov v roku 1991, ktorá dodnes vyvíja aktivity v oblasti koncertného života, podporuje mladých umelcov, organizuje festivalové podujatia venované súčasnej hudbe a muzikologické konferencie (dnes pod názvom Hudobná spoločnosť Hemerkovcov v Košiciach).
Pozoruhodná životná púť profesorky Márie Potemrovej je už v cieli. Na poslednej rozlúčke sme ju odprevadili za sychravého a daždivého počasia 12. októbra na Verejnom cintoríne v Košiciach a na miesto odpočinku ju sprevádzali tóny jej obľúbenej Beethovenovej Ódy na radosť.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.