Operný spevák, pedagóg, talentovaný rezbár a vzácny človek Štefan Hudec sa v týchto dňoch dožíva životného jubilea 75 rokov.
Narodil sa 3. 2. 1941 v Krásnom lese (dnes Handlová) v baníckej rodine ako najmladší zo štyroch súrodencov. Základnú i strednú školu (banský elektrikár) absolvoval v Handlovej. Už ako dvanásťročný účinkoval v miestnom ochotníckom divadle a od svojich šestnástich rokov s veľkým úspechom ako spevák na kultúrnych a spoločenských podujatiach mesta. V tomto baníckom prostredí, obklopený láskavou rodinou v ktorej vyrastal, nadobudol hlboký vzťah k hudbe, spevu, umeniu i rezbárstvu. Talent, lásku k drevu a rezbárstvu získal od svojho otca Jána, ktorý mu už od detstva citlivo viedol ruku a podnecoval jeho rezbárske schopnosti. Drevo učarovalo poetickú dušu chlapca a láska k tomuto umeniu mu pretrváva dodnes. Vo svojej tvorbe vytvoril mnoho nádherných plastik, reliéfov, korpusov so sakrálnou i svetskou tematikou. Vkladá do nich svoje srdce, dušu, úctu k drevu i slovenskému folklóru. Jeho práce sa svojou poéziou ukrytou v dreve prihovárajú a tešia dušu i srdce ľudí doma i v mnohých krajinách sveta.
Ako umelec – rezbár má veľkú schopnosť objavovať tajomstvá, ktoré do dreva vložila samotná príroda v kolobehu rokov. Práca s drevom je pomerne náročná, každý strom má zakódované svoje tajomstvá a len s veľkou bázňou, pokorou a vytrvalosťou sa rezbár dokáže dopátrať pravdy a ukrytej podstaty.
Štefan Hudec od svojej mladosti zaujal i krásne sfarbeným barytónom a už ako študent operného spevu na Konzervatóriu v Bratislave zaznamenal viacero úspechov. Po absolutóriu (1965 v triede profesorky Dariny Žuravlevovej) nastúpil na povinnú vojenskú službu ako sólista opernej skupiny vo Vojenskom umeleckom súbore v Bratislave, kde pôsobil sedem rokov. Ako hlasový poradca sa o svoje skúsenosti delil v súbore Dimitrovec. Svojim zodpovedným prístupom k poznávaniu hudobných zákonitostí, práce na technike spevu a nesporným talentom, dosahoval pozoruhodné úspechy. Uvedomoval si, že ovládaním technických zákonitostí sa stáva spevák vo svojom prejave slobodnejší a presvedčivejší kultúrou jeho interpretácie. Ako sólista opery SND v Bratislave (od roku 1972) naštudoval viac ako 70 operných postáv (Onegin, Barbier zo Sevilly, Almaviva, Valentín a i.) a účinkoval na Slovensku i na mnohých európskych operných scénach. S úspechom absolvoval spevácke kurzy Accademia Chigiana v Siene.
Mnoho rokov sa venuje i pedagogickej činnosti. S láskou a entuziazmom vychováva mladých adeptov operného spevu i hereckého umenia, ktorým odovzdáva svoje bohaté skúsenosti. Ako pedagóg pôsobil na Konzervatóriu v Bratislave a už desať rokov vyučuje na Súkromnom konzervatóriu D. Kardoša v Topoľčanoch. Jeho životným krédom je „Vážme si jeden druhého“, ktoré svojim životom i konaním napĺňa. Plne si uvedomuje, že ak je niečo krásne v tomto premenlivom svete, tak je to určite svet umenia, svet hudby, ktorý nám dáva akúsi mravnú silu. Táto mravná sila ho po celý jeho život vedie k naplneniu Platónovského vnímania hodnôt „aby pravda bola krásna a krása pravdivá“. Meradlom jeho speváckych, pedagogických i rezbárskych kvalít ostáva jeho mimoriadny vzťah k národným aspektom, k ľudovej tvorivosti vo všetkých jej podobách. Tento vzťah s láskou vštepuje i mladej generácii umelcov. Jeho viera v Boha a láska k slovenskej prírode sú apoteózou jeho plodného, tvorivého života.
(lu)
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.