Logo HŽ

Čo nám dala uplynulá sezóna v Košiciach

Pôvodne som zamýšľal poskytnúť krátke zhodnotenie poslednej koncertnej sezóny Štátnej filharmónie Košice, ktorá je zďaleka najväčším organizátorom hudobného života v regióne. Keďže však vo východoslovenskej metropole práve prebieha megaprojekt EHMK – Košice 2013, považoval som za nutné zahrnúť tento fakt do svojich úvah a podať komplexnejšiu reflexiu.

EHMK a hudba
Uplynulá, v poradí 44. koncertná sezóna Štátnej filharmónie Košice mala byť pozitívne poznačená hrdým prívlastkom hlavného mesta európskej kultúry, ktorým sa naše druhé najväčšie mesto spolu s francúzskym Marseille pýši. Žiaľ, znakov nevšednosti vyplývajúcich z projektu EHMK v čase september 2012 – jún 2013 nájdeme pomerne málo. Nie je podstatné, či nositeľom a organizátorom nadpriemerných či nebodaj slávnostných hudobných podujatí mala byť samotná Štátna filharmónia, ústredný tím EHMK alebo iní „kultúrni operátori“, podstatné je, že hudba, a najmä klasická hudba, sa u nás opäť ocitla na chvoste záujmu a spoločenských priorít.
Výnimkou je slávny španielsky dirigent Jordi Savall a jeho súbor Le Concert des Nations, ktorí nadchli slabo vykúrený a nepohodlný Dóm svätej Alžbety fenomenálnou interpretáciou orchestrálnej verzie Haydnových Siedmich posledných slov nášho Spasiteľa na kríži. Druhým husárskym kúskom EHMK bolo angažovanie Tokijského metropolitného symfonického orchestra v Dome umenia za podstatne lepších poveternostných podmienok a za obrovského mediálneho záujmu. Konfrontácie s vrcholom európskeho interpretačného umenia i s japonským typom perfekcionizmu majú pre košické laické i profesionálne publikum nevyčísliteľnú hodnotu.
Za zmienku stojí aj cyklus komorných koncertov Quasars Ensemble, pýšiaceho sa označením „rezidenčný súbor kultúrneho centra Kasárne/Kulturpark“, až na maličkosť, že z dôvodu stále neukončenej rekonštrukcie Kasární sa ich šesť vystúpení konalo v nevyhovujúcich priestoroch Múzea Vojtecha Löfflera... Pritom ide o dramaturgicky prínosný projekt hudby 20. storočia, ktorý si zaslúžil lepšiu propagáciu a organizáciu, vrátane vyhnutia sa termínovej kolízie s koncertmi ŠfK (viď 5. 3.). Namieste je otázka, prečo nemohli byť koncerty Quasars súčasťou filharmonického cyklu, ako tomu bolo v Bratislave? Z udalostí EHMK spomeňme ešte vystúpenie svetového jazzmana z Maďarska, Bélu Szakcsiho Lakatosa v rámci 6. Koncertu porozumenia.

Problémy a úspechy
Z koncertov Štátnej filharmónie Košice som navštívil 25 (z toho 22 bolo symfonických) vrátane tých, čo sa konali v rámci Medzinárodného organového festivalu a Košickej hudobnej jari. Komorná hudba v Košiciach takmer nezaznieva, odhliadnuc od KHJ (toto prázdne miesto sa snaží niekoľko rokov zapĺňať festival Konvergencie). Je to veľká škoda. Som presvedčený, že väčším podielom finančne a personálne menej náročnej komornej hudby sa dajú zabiť štyri muchy jednou ranou: odbremeniť vyťažených a málo motivovaných hráčov ŠfK, umožniť dôkladnejší proces skúšania, dať šancu prezentovať sa našim výborným, ale málo exponovaným sólistom a poslucháčom zabezpečiť pravidelný prísun kvalitných koncertov.
V minulej sezóne sa na pôde a v réžii ŠfK konalo síce priemerne 5-6 vystúpení mesačne, to však rátam aj komerčné, populárne, detské, mládežnícke a rôzne ďalšie špecifické akcie, pričom počet štandardných symfonických koncertov bol podľa mojich odhadov 26, teda 2-3 mesačne. Množstvo mimoriadnych akcií na úkor tých pravidelných neprispieva k stabilizácii poslucháčskeho zázemia a kvalitu nepodporia ani preťažení hudobníci a neustále zmeny v zložení orchestra. Pozitívne stopy šéfovania Zbyňka Müllera sú pritom nesporné, napriek kritickým postrehom (aj) k jeho interpretačným výstupom.
V dramaturgii badať snahu o objavnosť a novosť, no s často difúznymi výsledkami. Pred klasikmi hudby 20. storočia, nehovoriac o jeho druhej polovici, majú na Moyzesovej ulici 66 až prehnaný rešpekt (s výnimkou Druhého husľového koncertu D. Šostakoviča), čo však nevylučuje „patriotické“ zaraďovanie aj neraz problémových „avantgardných“ diel domáceho pôvodu (Linha, Grešák, čiastočne Filas). Pravda, žijúci skladatelia Norbert Bodnár a Jozef Podprocký si starostlivosť „svojej“ filharmónie určite zaslúžia. Na druhej strane sa košický orchester aktívne zúčastňuje na Dňoch novej hudby, ktoré sprevádzajú nemalé sympatie publika. Otvorenosť k ľahšej múze tiež nemusí byť na škodu, ako to ukázali zvlášť úspešné koncerty americkej filmovej hudby.
Kontraproduktívne pôsobí forsírovanie obohrávaných diel nemeckého romantizmu (Brahms, Schumann), na ktorých plnohodnotné naštudovanie by bolo treba prizvať kompetentných dirigentov. Nad odôvodnenosťou niektorých dramaturgických objavov visel otáznik (Hoffmeisterov Koncert pre violu, Schubertova Omša č. 4, Griegova Symfónia c mol). K najväčším repertoárovým prínosom patrili naopak Franckova symfonická báseň Psyché, Kodályove Variácie na ľudovú pieseň Vyletel páv a koncertné predvedenie Giordanovej opery Fedora. Pripomenutie 200. výročia narodenia Verdiho a Wagnera sa podarilo dosť nesmelo, v podobe jedného koncertu operných árií a predohier. Veľkou slabinou Košíc je predmozartovská hudba, ktorá tu nemá zázemie, a nepozývajú sa ani špecializované súbory. Sporadické výlety komorného orchestra Musica Cassovia zloženého z hráčov ŠfK do tejto oblasti sú síce chvályhodné, ale bohužiaľ nesystematické.
Viac pozitívnych konštatovaní možno vysloviť na kvalitu samotného muzicírovania. Z hosťujúcich dirigentov treba vyzdvihnúť Alaina Parisa, Leoša Svárovského a Viktoriu Tsanko z Užhorodu, ktorá je dôkazom, že aj neznáme meno môže byť garantom najvyššej kvality. Úsmevné bolo vyhlásenie istého klaviristu za svetového, ktorého výkon v kontexte následných očakávaní pôsobil skôr priemerne (Andrew von Oeyen). Za skutočne svetové možno naopak označiť výkony huslistky Julie Fischerovej, violončelistu Gautiera Capuçona a klaviristu Iva Kahánka; príjemne prekvapil Košický spevácky zbor učiteľov. Hosťujúcich súborov sme mali ako šafranu: v najlepšom svetle sa predstavili Solamente naturali na KHJ.

Nepodceňovať poslucháča
Niekoľko slov k propagácii. Tá by nemala spočívať iba vo vymýšľaní reklamných sloganov, ale najmä v systematickej práci s rôznymi skupinami obecenstva, v adekvátnych propagačných materiáloch, v lepšom využívaní webu vrátane interaktívnych prvkov (dotazníky, ankety, súťaže a pod.). Abonentné vstupenky pre študentov by mali platiť na všetky koncerty, hoci aj na státie. Predkoncertné prednášky a besedy sú dobrým východiskom, z ktorého sa možno (častejšie) odraziť. Stálo by za úvahu vzkriesiť aj besedy po koncertoch s umelcami, ktorí chcú a majú čo povedať svojmu publiku. Evidentným nedostatkom košických koncertov je úroveň bulletinov, ktoré čo do rozsahu ani obsahu nezodpovedajú požiadavkám európskej filharmonickej inštitúcie ani predstavám náročnejšieho poslucháča. Napokon navrhujem zvážiť a zahájiť prevádzku internetového archívu aspoň tých najdôležitejších koncertov. Možno by vytvárali pre ŠfK lepší imidž ako (istotne záslužné) koncerty v okresných mestách. Je načase prijať fakt, že o poslucháča možno úspešne bojovať najmä kvalitou a kreatívnym prístupom.




Aktualizované: 27. 02. 2016