Koncom minulého roka vyšiel v poradí druhý album žilinskej kapely Balkansambel, orientovanej na hudbu temperamentného Balkánu. Nahrávka Šlamastika sa hneď v januári prebojovala na 15. miesto prestížneho rebríčka World Music Charts Europe (WMCE). Kapela, ktorá vznikla v roku 2010, sa už stihla etablovať nielen doma, ale aj v Poľsku, v Čechách, v Rumunsku či v Indii. O samotnom zoskupení, jeho hudbe a zámeroch do budúcna rozpráva jeho líder – multižánrový hudobník Marek Pastírik.
Umiestnenie Šlamastiky v rebríčku WMCE je bezpochyby úspechom. Aké ďalšie osudy predpovedáš vášmu „druhorodenému“? Chystáte prezentácie albumu na domácich či zahraničných pódiách?
Neodvažujem sa predpovedať, keďže už samotné umiestnenie v prvej dvadsiatke WMCE bolo pre nás veľkým prekvapením. Plány samozrejme máme: na jar a v lete nás čaká niekoľko festivalov a klubových hraní doma aj v zahraničí. A možno sa podarí aj repríza indického turné. Začiatkom apríla vystupujeme na multižánrovom festivale Tallinn Music Week, kde nás vybrali spomedzi slovenskej konkurencie ostatných kapiel world music, elektro a jazzovej hudby. Samotná otázka je však určená skôr pre manažéra kapely Martina Nogu, ja mám totiž na termíny hlavu deravú.
Ak sa vrátime k počiatkom Balkansamblu – čo bolo impulzom pre vznik súboru so silným vzťahom k balkánskej kultúre?
Na počiatku všetkého bol istý festival srbského filmu – už si ani nespomínam, kde to bolo. S Martinom sme dostali za úlohu zostaviť pri tejto príležitosti kapelu schopnú odohrať repertoár balkánskych dychoviek. Pravdupovediac, v úspech tohto nápadu sme sami príliš neverili, ale keď prítomní Srbi odmietali uveriť, že nie sme ich rodáci, stúplo nám to do hlavy a kapela bola na svete. Dnes už samozrejme vieme, že dotyční páni zo Srbska boli buď hudobne nevzdelaní, alebo len príliš zdvorilí. (Smiech.)
Vaša tvorba má pozoruhodne dôveryhodný balkánsky sound. Aké odozvy ste mali napríklad minulý rok počas koncertov v Rumunsku? Predsa len je pre nich táto hudba „rodným jazykom“...
Pravdou je, že balkánsku štylistiku či tamojší motivický materiál, využívame iba ako jednu z ingrediencií, aj to často v značne „spotvorenej“ podobe. O nejakú dôslednú interpretáciu autentickej balkánskej hudby sa rozhodne neusilujeme – ani by to nemalo význam. Z rumunského zájazdu sme preto mali tak trochu obavy. O to milšie však bolo zistenie, že bukureštské festivalové publikum našu hudbu analyzovať nepotrebovalo, ale v prvom rade sa chcelo zabávať. A to sa mu darilo výborne. Bol to veľmi príjemný zájazd.
Zjednodušene možno konštatovať, že balkánsku hudbu charakterizujú popri špecifickej orientálnej melodike aj nepravidelné rytmy v rýchlych tempách a analyzovať metrické členenie jednotlivých skladieb býva pre bežného poslucháča skutočnou šlamastikou. Ako dokáže slovenský hudobník, vyrastajúci na polke či valčíku, interpretovať a precítiť pre nás netypické metrorytmické „záludnosti“?
Tých nepravidelností a rytmických bizarností je dosť aj v našej staršej hudobnej tradícii. Mnohé z nich však „zapadli prachom“, alebo sa v novšej dobe akosi „dorovnali“. Samozrejme, balkánska metrika je osobitý fenomén a hoci obdiv k nej ostáva jedným z hlavných impulzov našej tvorby, zvádzame s ňou krutý boj. K rytmickej ľahkosti a prirodzenosti balkánskych muzikantov máme predsa len ďaleko a názov nového albumu naozaj nevznikol náhodne.
Badať rozdiel v cítení tejto hudby u speváčok z bulharského tria Evridika, ktoré na albume hosťuje?
Myslím, že každý pozornejší poslucháč ten rozdiel počuje...
Balkansambel je originálnou syntézou viacerých štýlov – jazzu, funku, slovenského folklóru, klasickej hudby, inoetnických prvkov... Do akej miery sa podieľajú na tvorbe repertoáru ostatní členovia súboru?
Väčšinou statočne trpia moje nápady. A znášajú ich naozaj trpezlivo. Ale, pravdaže, keď už novú skladbu nacvičíme a „kolektívne strávime“, vydáva sa na vlastnú životnú púť a každý si ju v priebehu koncertovania čiastočne modifikuje. Každý z nás má za sebou iné žánrové zázemie. Spája nás síce klasické hudobné vzdelanie, ale popri tom sa niektorí z nás zatúlali k jazzu, iní k folklóru, k latinskoamerickej muzike či k rocku. Všetko sa to čiastočne podpisuje na výslednom obraze našej hudby. Napokon, aj čo sa týka počiatočných impulzov, nie je výnimkou, že na nejaký zaujímavý a spracovania hodný motív, melódiu, či rytmus ma upozorní niektorý z kolegov.
Vo vašich skladbách dostáva priestor aj improvizácia. Ako veľmi v nej uplatňujete jazzové postupy či inšpirácie z iných kultúr?
Čo sa týka improvizácii, tie sú taktiež podmienené žánrovými skúsenosťami každého jedného z nás. Isté jazzové presahy sú určite „vystopovateľné“ v mnohých sólach. Ak mám však hovoriť za seba, mojou veľkou vášňou je zbieranie všemožných dychových nástrojov typických pre rôzne exotické kultúry a pri každom z týchto nástrojov sa snažím preniknúť do hráčskej tradície s ním spätej. Nuž, vo väčšine prípadov sa mi to darí síce biedne, ale vďaka tomu vznikajú rôzne čudesné novotvary, veľmi kostrbatá štylistika, ktorú nemožno vymyslieť za písacím stolom. A niekoho dokonca aj nadchýna. V prípade jedného čínskeho nástroja kompletne ignorujem jeho vlastnú tradíciu a improvizujem naň v rýdzo západnom duchu. Číňania by sa pravdepodobne zdesili.
Plánujete spoluprácu s inými renomovanými umelcami?
Nejaké spolupráce už na konte máme, napríklad so spomenutým triom Evridika, s arménskym akordeonistom Davidom Yengibarianom, s palestínsko-bulharskou speváčkou Mirou Awad ako aj s ďalšími skvelými hudobníkmi. O niekoľko mesiacov nás čaká neformálny duel s rumunskou dychovkou Zuralia Orchestra. Sme otvorení pre spoluprácu najrôznejšieho druhu. V najbližšom čase sa však chceme venovať predovšetkým koncertnej prezentácii skladieb z nového albumu.
Saxofonista (a hráč na kavale, gajdách, tárogate či duduku) Marek Pastírik študoval na Konzervatóriu v Žiline, na Koninklijk Conservatorium v Haagu a na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde pôsobí ako pedagóg hry na saxofóne. Vedie Big Band Konzervatória v Žiline, založil a vedie Saxofónové kvarteto AU v B. Bystrici, ako hráč na historických nástrojoch pôsobí v súboroch A Prima Vista a Tabulatura. Ako sólista sa predstavil s viacerými orchestrami (ŠfK, ŠKO Žilina). Podieľal sa na koncertnom projekte Ľudovej hudby SĽUK-u a Pacora tria (album Ornamenty, 2014). Je umeleckým vedúcim súboru Balkansambel.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.