Patrí k najtalentovanejším európskym gitaristom mladej generácie, jeho prístup k nástroju a osobitú zvukovosť ocenili jazzové osobnosti ako Peter Bernstein, Mike Stern, Lage Lund alebo John Abercrombie. Minulý rok vydal v košickej Hevhetii druhý album so svojím triom a začiatkom mája sa predstaví na dvoch slovenských koncertoch. Poľský gitarista Szymon Mika.
Tvoju hru som si prvýkrát všimol na vynikajúcom albume Time speváka Przemeka Kleczkowského a nadchla ma oscilácia medzi lyrickosťou a razantnou expresívnosťou (v pamäti mi utkvelo sólo v coververzii Riders on the Storm). Účinkuješ s viacerými vokalistami, napríklad s Yumi Ito, Idou Zalewskou, Basiou Derlak či Agou Zaryan. V čom ťa to obohacuje?
So spevákmi spolupracujem prakticky od začiatku, hoci k písaniu piesní som sa dostal relatívne neskoro a stále to považujem za obrovskú výzvu. Dokonca som nedávno vstúpil do ďalšej dimenzie a napísal pieseň kompletne aj s textom. Nazval som ju „O“ a minulý rok sa dostala na album After This zoskupenia Focusyear Band. Naozaj sa snažím vo svojom prejave prepájať kontrastné elementy, a to v rozličných podobách – zvukovej, rytmickej a tiež čo sa týka voľby registrov. Je vzrušujúce, že práve to, čo vzniká kombinovaním takýchto protichodných prvkov, vyznieva celistvo a v konečnom dôsledku pre poslucháča aj pôsobivo.
Ktoré osobnosti ťa ovplyvňovali na tvojej umeleckej ceste?
Je zaujímavé, ako sa to mení: sú hudobníci, ktorí sa v okruhu mojich záujmov nachádzajú permanentne, ale sú aj takí, ktorých určité obdobie nesmierne obdivujem a zrazu prestanem. Stáva sa tiež, že časom to prehodnotím a vrátim sa k obdivu ich tvorivého ducha. Nerád by som však selektoval niekoľko mien, ktoré ovplyvnili moje hranie či prístup k hudbe ako taký. Cením si umelcov, ktorí dokázali premostiť intelektuálny hudobný svet s duchovným a emocionálnym. Nezvyčajnou hĺbkou disponuje odkaz Johna Coltrana a pritom jeho hudbe nechýba rafinovanosť ani intelektuálny rozmer. Aj v súčasnosti dokážu niektorí tieto svety citlivo prepájať, jedným slovom – majú čo povedať. Práve takýchto počúvam a snažím sa neostať uzavretý len v jazzovej ulite.
Tvoja hra je nesmierne osobitá, charakterizuje ju delikátna, no pritom robustná zvukovosť, frázy s akoby nedopovedanou pointou, špecifický timing s dôrazom na pauzy ako dôležitý výrazový element. Ako si k nej dospel?
To veľmi rád počujem, pretože na tieto detaily kladiem nesmierny dôraz. Samotný zvuk je prvým parametrom, prostredníctvom ktorého ťa ľudia registrujú, je to akési poznávacie znamenie. Neustále pracujem na svojom tóne a snažím sa v tomto napredovať od hľadania spôsobu práce so samotným nástrojom po experimentovanie s rozličnými prídavnými zariadeniami a skúšaním možností, ktoré mi poskytujú. Osobne si myslím, že korene mojej tónotvorby vychádzajú z techniky hry na klasickej gitare, keďže som s týmto nástrojom začínal a jeho prostredníctvom som začal vnímať farebnosť registrov. Dodnes sa rád opájam špecifickou zvukovosťou (a samozrejme aj hrou samotnou) majstrov, akými boli napríklad Andrés Segovia alebo Artur Rubinstein. Týka sa to tiež samotného frázovania a timingu; venujem tomu pomerne veľa času a energie a moje ucho poslucháča je veľmi vnímavé na spôsoby, ako k frázovaniu pristupujú formotvorní hudobníci – v tomto bol absolútnym guru Miles Davis.
Na poľskú scénu si vstúpil pomerne okázalo: sériou víťazstiev na prestížnych podujatiach ako Medzinárodná gitarová súťaž Jarka Śmietanu, Bielska Zadymka Jazzowa či súťaž Jazz Juniors v rámci festivalu Jazz nad Odrą. Ako ťa to ovplyvnilo?
Súťaže sú pravdepodobne užitočné a dokážu mladých muzikantov posunúť, aj keď si osobne nemyslím, že by ma až natoľko ovplyvnili v umeleckom napredovaní. Určitým prínosom bolo, že som sa vďaka nim mohol zviditeľniť a čiastočne etablovať na jazzovej scéne. A samozrejme, finančné stimuly mi pomohli s obstaraním nástroja či zaplatením štúdia na nahratie albumu.
Medzi triom a ostatným
Tvojou hlavnou zostavou je trio s kontrabasistom Maxom Muchom a bubeníkom Zivom Ravitzom; ako sa ti ich podarilo získať? Keďže obaja patria k pomerne vyhľadávaným a obsadzovaným sidemanom (Ziv sa objavuje v projektoch Avishaia Cohena, Leeho Konitza, Dominica Millera či Yarona Hermana), mení sa charakter tria počas záskokov?
S Maxom, ktorý je mojím rovesníkom, som mal možnosť spolupracovať ešte v rámci predchádzajúcich projektov, so Zivom sme sa dali dokopy až v roku 2015 pri nahrávaní albumu Unseen. Vtedy sa vlastne sformovalo samotné trio. Ziv prijal pozvanie, pretože sa mu moja hudba páčila. Samozrejme, obaja sú veľmi žiadaní a len z času na čas sa nám podarí vyladiť kalendáre a stretnúť sa na pódiu. Veľmi by som si prial, aby k tomu dochádzalo čo najčastejšie, pretože vnímam nesmierny potenciál tejto zostavy. Občas musíme riešiť záskoky a často ma prekvapí, ako sa dokáže hudba v rovnakých aranžmánoch prispôsobiť dispozíciám spoluhráčov. Osobne ma tieto zmeny posúvajú a nútia neustrnúť, keďže potrebujem reagovať na často nejednoznačné situácie a prispôsobiť sa im. K podobnému výsledku môžeme dospieť rozličnými cestami.
Prečo si sa na albume Togetherness rozhodol rozšíriť trio o ďalších hostí? A odkiaľ pochádza geniálny nápad prizvať Joachima Mencla s ninerou?
Nápad obohatenia tria prišiel po jednom z hosťovaní v rámci väčšieho koncertného projektu a v mysli mi vyvstalo práve spojenie s hlasom, klavírom a ninerou. Špecifická farba ninery album obohatila a som rád, že som sa nesklamal. Najskôr sme to skúsili na sérii koncertov, vďaka ktorým som pre toto obsadenie napísal nové skladby a spoločný album bol iba logickým vyústením. S Joachimom sa poznáme dlhšie, dokonca som stálym členom jeho kapely.
Oba triové albumy vyšli pod krídlami košického vydavateľstva. Ako si sa dostal k Hevhetii a Jánovi Sudzinovi?
Ján vydal albumy celej plejáde poľských umelcov. Mnohé z nich som poznal a kolegovia-muzikanti si spoluprácu s ním veľmi pochvaľovali. Stretli sme sa v Krakove v dobe, keď som už mal hotový album Unseen, a Ján sa rozhodol, že ho vydá. Okrem Unseen a Togetherness sa v rámci Hevhetie objavujem ako spoluhráč v projektoch Stanisława Słowińského, Przemeka Kleczkowského či Idy Zalewskej.
Dokážeš sa napriek permanentnej vyťaženosti sidemana sústrediť na vlastné projekty?
Jednou z prvých kapiel, v ktorých som hrával, bolo trio s Hammond organom, gitarou a bicími nástrojmi. S Organ Spot tento rok oslávime prvú desaťročnicu. Dlhšiu dobu tiež funguje duo s klaviristom Mateuszom Pałkom, s ktorým sme nedávno vydali EP Short Form. Dá sa vypočuť napríklad na Bandcampe. Zdá sa mi prirodzené rozmieňať svoje schopnosti takýmto spôsobom. Paralelne pôsobím vo viacerých projektoch a v poslednom čase sa dokonca častejšie objavujem na pódiu po boku iných, ako s vlastnou kapelou. Z môjho pohľadu je najdôležitejšie, aby ostali tieto svety v rovnováhe: nedokázal by som fungovať len ako nájomný muzikant alebo sideman, prípadne sa venovať výlučne vlastnej hudbe. Prišiel by som o rozmer, ktorý ma prirodzene obohacuje. Napriek tomu dospievam do istého štádia a vnútorne cítim, by bolo dobré prechýliť misky váh trochu viac na stranu vlastných aktivít. Je to však úzko prepojené s organizačnou a manažérskou činnosťou a tieto prekážky sa neprekračujú najjednoduchšie...
Na skusoch v Bazileji
Keď sme sa v júli 2018 stretli v Košiciach na Hevhetia ShowCase, práve si ukončil koncertnú sériu programu Focusyear. Ako fungoval tento jedinečný projekt?
V sezóne 2017–2018 som bol účastníkom pilotnej série ročného štipendijného programu Focusyear v Bazileji. Výberové konanie bolo dôsledné, keďže sa tam hlásili stovky hudobníkov z celého sveta a selekcia prebiehala na viacerých úrovniach. Nakoniec sme ostali ôsmi pred úlohou fungovať celý rok na báze spoločnej kapely, do ktorej každý z nás prinášal vlastnú tvorbu ako aj osobitý prístup. Veľmi ma potešilo zloženie, preto že sme si pomerne dobre sadli, nehovoriac o špičkovej úrovni všetkých účastníkov. Náročná a intenzívna spolupráca vyústila do množstva koncertov a spoločného albumu. Každý týždeň sme nasávali novú hudbu, študovali kompozície pod vedením prvej jazzovej ligy, spomeniem aspoň Dava Hollanda, Joshuu Redmana či Wolfganga Muthspiela, ktorý bol umeleckým riaditeľom a iniciátorom myšlienky. Spolupráca s takými osobnosťami bola skutočne inšpiratívna. Samozrejme, projektu Focusyear som obetoval všetok voľný čas i energiu a iné aktivity tým pádom úplne zamrazil. Pokiaľ sa na to pozerám z odstupu, nadobudol som tam najmä schopnosť rýchlej a bezproblémovej adaptácie na novú hudbu.
Členmi Focusyear Band 17/18 boli aj rešpektované osobnosti na medzinárodnej scéne, napríklad klaviristka Olga Konkova, ktorá len v Nórsku vydala tucet albumov.
Viac v aktuálnom vydaní časopisu.
Szymon MIKA (1991) je laureátom viacerých prestížnych podujatí (Medzinárodná gitarová súťaž Jarka Śmietanu, Bielska Zadymka Jazzowa, Jazz Juniors). V roku 2016 absolvoval Hudobnú akadémiu Karola Szymanowského v Katoviciach, pokračoval na Jazz Campus v Bazileji a v rovnakom meste participoval na programe Focusyear, kde v priebehu 2017–2018 spolupracoval s umelcami ako Avishai Cohen, Kurt Rosenwinkel, Dave Holland, Mark Turner, Joshua Redman a i. Vedie trio s poľským kontrabasistom Maxom Muchom a izraelsko-americkým bubeníkom Zivom Ravitzom, s ktorými vydal albumy Unseen (Hevhetia 2016) a Togetherness (Hevhetia 2018). V rámci domácej scény spolupracuje s mnohými hudobníkmi (Adam Bałdych, Mateusz Pałka, Aga Zaryan, Joachim Mencel, Piotr Budniak, Yumi Ito, Piotr Wyleżoł). Hrá na gitare vyrobenej nemeckým husliarom Stefanom Schottmüllerom.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.