Juhosláviu tvorili tri dominantné národy a niekoľko ďalších národov a národnostných menšín žijúcich na celom území. Existovalo niekoľko regionálnych centier, ale kultúrny život sa sústreďoval najmä v hlavných mestách dnešného Srbska, Chorvátska a Slovinska. Dôležitým medzníkom vo vývoji orchestrálneho jazzu bolo obdobie po 2. svetovej vojne, keď vznikli tri najdôležitejšie bigbandy na pôde rozhlasových a televíznych inštitúcií. Juhoslávia (1943–1992) a jej nástupnícke štáty tvoria zaujímavú kapitolu európskej jazzovej histórie nielen z hľadiska geopolitického, ale najmä z hľadiska špecifického spojenia mnohonárodnostnej kultúry a ľudovej hudby s jazzom.
Jazz orkestar Hrvatske
radiotelevizije
V druhej polovici 30. rokov 20. storočia zaznamenal jazzový život na území dnešného Chorvátska bohatý rozvoj. V hlavnom meste pôsobilo koncom 30. rokov sedem jazzových orchestrov. S príchodom vojny a fašistického režimu bola „černošská“ hudba zakázaná. Nepodarilo sa ju však potlačiť úplne, keďže v Záhrebe naďalej pôsobilo niekoľko jazzových kapiel. V roku 1942 sa dokonca uskutočnil v kine Grič tajný koncert bigbandu Zlatka Černjula. Koncom vojny, v máji roku 1945, vzniká jazzový orchester 32. divízie pod vedením kontrabasistu Miljenka Prohasku, ktorý však po demobilizácii rozpustili. Vznikali ale nové ansámble, ktoré po vojne hasili smäd po zábave.
V roku 1946 sa na scéne objavil Tanečný orchester Rádia Záhreb, ktorý dnes pôsobí pod názvom Jazzový orchester Chorvátskej rádiotelevízie. Viedlo ho niekoľko dirigentov, medzi nimi celých tridsať rokov spomínaný Miljenko Prohaska. V súčasnosti je na čele orchestra trombonista Miron Hauser. Orchester vznikol spočiatku za účelom pokrytia nahrávacích potrieb pre Záhrebský rozhlas. Neskôr začali verejne vystupovať aj mimo svojho domicilu a odohrali aj mnoho zahraničných koncertov po celej Európe. Zoznam svetovej jazzovej špičky, s ktorou orchester vo svojej viac než 70-ročnej histórii spolupracoval, je vskutku pozoruhodný. Za posledné štyri roky s ním hosťovali napr. Christian McBride, Dee Dee Bridgewater, Arturo Sandoval, Ernie Watts, ale aj domáci jazzoví a popoví interpreti. Významní regionálni hudobníci zo susedných krajín sú tiež častými spolupracovníkmi orchestra. Od roku 2000 má orchester vlastný koncertný cyklus, ktorý sa naživo vysiela na treťom programe Chorvátskeho rozhlasu. V prenosoch dostávajú priestor aj aranžmány a skladby samotných členov orchestra.
Big Band RTV Slovenija
Kľúčovou osobnosťou slovinského jazzu bol Bojan Adamič, trubkár, skladateľ a dirigent, ktorý tento žáner hudby začal v krajine propagovať už v 30. rokoch 20. storočia. Vývoj prerušila vojna, ale podobne ako u Chorvátov, aj u Slovincov bol vznik rozhlasového bigbandu spojený s armádou. Tesne po 2. svetovej vojne ho založili bývalí partizáni komunistického odboja na čele s Adamičom a orchester mal svoj prvý koncert už v júni 1945. V Ľubľane, ale aj na celom území dnešného Slovinska, vznikli aj viaceré ďalšie kvalitné bigbandy. Ak by sme hodnotili ich počet v pomere na jedného obyvateľa, Slovinci by boli určite na popredných svetových priečkach. Big Band RTV Slovenija sa už krátko po svojom vzniku vypracoval na popredný orchester v celoeurópskom kontexte. Bázou ich práce je do dnešných čias najmä jazz, ale interpretovali aj populárnu, tanečnú či klasickú hudbu. Už od začiatku v ňom pôsobili jazzoví hudobníci, z ktorých mnohí študovali na renomovaných jazzových školách po celom svete, čo malo určite veľký vplyv na kvalitu orchestra. Bigband spolupracoval s významnými svetovými dirigentmi, aranžérmi a skladateľmi (Peter Herbolzheimer, Maria Schneider, Jerry van Rooyen, Carla Bley, Herb Pomeroy, Mathias Rüegg, David Murray, Bill Holman, Michael Abene, Bob Mintzer, Ed Partyka), ako i s množstvom domácich, resp. juhoslovanských hudobníkov z oblasti jazzu a popu. V súčasnosti vedie orchester skladateľ a dirigent Lojze Krajnčan.
Viac v aktuálnom čísle.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.