Príbeh Gustava Broma a jeho orchestra je z veľkej časti príbehom československého jazzu a tanečnej hudby, ako sa jeho niektorým ľahším žánrom kedysi hovorilo. Ansámbel zažil a prežil rôzne dejinné zlomy, svojím spôsobom určoval, ale i absorboval hudobné trendy a aj po Bromovej smrti existuje ďalej. Mal veľký vplyv na jazzovú scénu, ale i populárnu hudbu a napriek rozpadu spoločného štátu je stále „partou“ československých hudobníkov so slovenským kapelníkom.

Prvé roky a kroky
Gustav Frkal (Brom je umelecký pseudonym, ktorý si náhodne vybral v slovníku) sa narodil v roku 1921 vo Veľkých Levároch. Prežil neľahké detstvo a mladosť. Keď otec opustil rodinu, mama musela veľa cestovať za prácou a syna dala do detského domova. Napriek všetkému toto obdobie mladý Gustav vnímal ako dobrú školu života. Podľa jeho vlastných spomienok sa tu naučil samostatnosti, umeniu žiť v kolektíve, ale hlavne nemyslieť iba na seba. Tu je možno kľúč k schopnosti preniesť sa životom aj za ťažkých okolností, udržať veľkú skupinu pohromade a dobre vychádzať so svojimi hudobníkmi. V ohrození života sa ocitol, keď ho ešte pred maturitou zatklo brnianske Gestapo za roznášanie letákov odsudzujúcich nemeckú okupáciu. Na jeho veľké šťastie ho po štyroch mesiacoch prepustili a unikol tak transportu do Dachau. Profesionálny život orchestra Gustava Broma sa začína v roku 1940 angažmánom v hoteli Radhošť v Rožnove pod Radhoštěm. Počas protektorátu mal už dvanásť členov a získal angažmán v brnianskom rozhlase. Medzi prvých členov patril napríklad aj vynikajúci altový saxofonista a klarinetista Karel Kraut­gardner, ktorý sa stal významnou osobnosťou českého jazzu s medzinárodným presahom.
Po vojne začali z Ameriky vo väčšej miere prenikať do Európy swing a jazzové kapely, čím sa stával jazz čoraz populárnejší. Bromov orchester bol pripravený využiť povojnový „hlad“ po zábave. Veľký úspech dosiahli, keď vystúpili v najznámejšom jazzovom a tanečnom podniku v Prahe, v kaviarni Vltava. Brom získava nové kontakty, ktoré mu pomohli zorganizovať prvý zájazd do Švajčiarska a vo vydavateľstve Esta vychádzajú ich prvé tri platne. Dôležité boli aj nové známosti s jazzovými hudobníkmi a rôznymi umelcami, z ktorých mnohé prerástli do celoživotného priateľstva.

Viac v aktuálnom vydaní časopisu.

Aktualizované: 15. 05. 2020
x