Jazz, tak ako mnohé iné oblasti hudobného priemyslu 20. storočia, bol prevažne mužskou doménou. Okrem hudobníkov je reč aj o majiteľoch hudobných klubov, dramaturgoch, producentoch, riaditeľoch nahrávacích spoločností či novinároch. Muži na týchto pozíciách mali výrazný vplyv na rozvoj kariér umelkýň, ktoré zostávali často odmietané, nedocenené, ponižované či sexisticky urážané a zneužívané. Ženy v umení prvej polovice minulého storočia boli vnímané skôr ako pozlátko, okrasa či ako pútač pre publikum. O ich hre, prínose či o inšpirácii pre ďalšie generácie sa dozvedáme až pri cielenom štúdiu.
V čase najväčšieho rozkvetu jazzu a swingu, po čerstvo vybojovanom volebnom práve (belošských) žien v USA v roku 1920, sa spoločnosť zmietala medzi uvoľnenou atmosférou novej, rebelskej a ekonomicky slobodnej ženy a jej tradičnou rolou matky a manželky v domácnosti. Ženy nachádzali nové možnosti zamestnania aj v oblasti kultúry a umenia. Pulzujúca scéna v amerických podnikoch priniesla hudobníčkam príležitosti na kariérny rozvoj a pravidelný zárobok. Pre afroamerické ženy bola situácia zložitejšia. Okrem volebného práva, ktoré získali až v roku 1965, boli rasová diskriminácia a segregácia všadeprítomné. Za feministickými hnutiami v minulom storočí v USA stáli a presadzovali svoje záujmy predovšetkým belošské ženy zo strednej triedy. Afroameričanky z nižších tried tak zostali mimo tejto komunity bojujúcej za rovnoprávnosť.1 Mohli síce študovať klasickú hudbu, no zamestnanie v tejto oblasti im nebolo umožnené. Preto aj klasicky vzdelané virtuózne klaviristky tmavšej pleti často nachádzali svoje miesto v kabaretoch a nočných kluboch. Každá z nich má však vlastný príbeh a iné skúsenosti ako žena v jazzovej komunite.
Kabaret, poníženia a prvé kapely
Afroamerická klaviristka a skladateľka Mary Lou Williams bola jednou z významných postáv jazzovej scény minulého storočia. Málokto dokázal držať krok s dobou, s rôznymi štýlovými obdobiami a mať aktívnu kariéru počas niekoľkých dekád tak ako ona. Ovplyvňovala vývoj mnohých aspektov jazzu, no doteraz sa jej nedostalo adekvátneho uznania ako rovnako dôležitým súčasníkom. Dnes však už viacero autorov hovorí o jej dôležitosti a prínose. Počas takmer šesťdesiatročnej kariéry vyšlo z jej pera vyše 350 kompozícií a aranžmánov a jej hru dokumentuje viac než 100 nahrávok. Eddie Durham (známy gitarista, trombonista, skladateľ a aranžér orchestrov Bennieho Motena a Counta Basieho) spomína: „Mary Lou to nemala také ťažké ako iné ženské jazzové klaviristky, pretože ako jedna z priekopníčok svojou hrou jazzovej komunite dokázala, že aj žena môže byť skvelou hudobníčkou.“2 Tento výrok poukazuje na dlhodobý predsudok, že miesto ženy je doma pri deťoch3 a že ženy nemôžu byť kvalitou hry rovnocenné s mužmi. Hudobníčky museli neustále dokazovať svoje schopnosti a kvality nielen pred publikom, ale aj pred svojimi spoluhráčmi. Mary Lou si však vďaka svojej hre získala vo vtedajšej jazzovej komunite istý rešpekt a spolupracovala s významnými hudobníkmi.
Narodila sa ako Mary Elfrieda Scruggs 8. 5. 1910 v americkom meste Atlanta v štáte Georgia, no rodina sa...
Pokračovanie článku v čísle 09/2020.
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.