Historické zdroje a publikácie zaoberajúce sa hudobníčkami raného jazzu odhaľujú nezanedbateľné množstvo inštrumentalistiek pôsobiacich takmer výhradne v dievčenských zoskupeniach. Virtuóznou hrou, skladateľskými či aranžérskymi schopnosťami však vynikalo len zopár z nich. Preto dosiahnuť úspech a popularitu si na vtedajšej scéne vyžadovalo najmä silné líderské a manažérske schopnosti, akými oplývala saxofonistka a kapelníčka Peggy Gilbert. V prostredí súťaživého showbiznisu, v ktorom dominovali muži, bojovala za rodovú rovnoprávnosť a vytvárala hudobníčkam pracovné príležitosti s pravidelným príjmom. Vedela, ako osloviť široké publikum a využiť príťažlivosť dievčenských súborov, no popritom dbala aj na ich hráčske kvality.
Peggy Gilbert patrila výnimočne dlhý čas, od r. 1928 až do r. 1998, k popredným osobnostiam medzi losangeleskými hudobníčkami. Dožila sa obdivuhodného veku 102 rokov a ako tenorsaxofonistka sa profesionálne venovala vedeniu a manažovaniu čisto ženských zoskupení. Narodila sa ako Margaret Fern Knechtges Gilbert r. 1905 v Sioux City v americkom štáte Iowa. Obaja rodičia boli profesionálnymi hudobníkmi, ktorí svojimi kontaktmi zjednodušili deťom cestu do hudobného sveta: matka bola opernou speváčkou, otec huslistom. Ako beloška mala Peggy (zdrobnenina mena Margaret) na rozdiel od mnohých afroamerických jazzových hudobníčok prvých dekád 20. storočia krásne a pohodlné detstvo. Vyrastala v starostlivom domácom prostredí dobre zabezpečenej rodiny a spolu s bratom Orvalom boli rodičmi vychovávaní k láske a k rešpektu voči všetkým ľuďom bez ohľadu na ich rasovú či etnickú príslušnosť. V domácnosti neboli tolerované predsudky, no Peggy už v mladosti vnímala rodovú nerovnosť. Videla, že sa k bratovi nielen v spoločnosti, ale aj v rodine správali inak a pochopila, že na to, aby ako dievča dosiahla, čo chce, musí tvrdo pracovať.
Obe deti dostali súkromné hudobné vzdelanie, Peggy začala ako osemročná navštevovať hodiny klavíra a čoskoro sprevádzala svojho otca na predstaveniach. Orval v tom čase už hrával na bicích nástrojoch s miestnymi kapelami. Pod vedením svojho otca sa Peggy naučila hrať aj na husliach a už od detstva pri hraní improvizovala a skladby obohacovala o vlastné hudobné nápady. Počas strednej školy ju uchvátil tenorsaxofón, no škola ju odmietla so slovami: „Veľké dychové nástroje sa nehodia pre mladé slečny.“ Hrať na saxofóne vtedy populárny ragtime sa teda učila prevažne ako autodidakt. Inšpiroval ju klarinetista, saxofonista a kapelník Boyd Senter, ktorého možno počuť napríklad na nahrávke klaviristu Jellyho Roll Mortona Steamboat Four z r. 1924. Jej plány na profesionálne vysokoškolské hudobné vzdelanie na Chicago Art Institute sa však kvôli finančným problémom v rodine neuskutočnili. Nastúpila na Morning Side College, no zo školy už po šiestich mesiacoch odišla a začala sa venovať profesionálnej kariére.
Prvé dievčenské kapely
V 20. rokoch rástla popularita čisto dámskych zábavných kapiel a Peggy založila r. 1924 v rodnom meste svoje prvé 5-členné dievčenské zoskupenie Melody Girls. Hrávali v menších lokálnych kluboch a neskôr získali dvojročný angažmán v Hoteli Martin. Každovečerné koncerty s repertoárom populárnych skladieb boli vysielané aj cez miestnu rádiovú stanicu KSCJ, čím si získali veľa nadšených poslucháčov. V Melody Girls Peggy Gilbert spievala, hrala na klarinete a saxofóne, v zostave boli ďalej husle, klavír, banjo a bicie nástroje. Aranžmány písala Peggy a väčšinou išlo o úpravy skladieb v štýle ragtime z klavírnych nôt. Žiaľ, nezachovala sa ani jedna nahrávka tohto zoskupenia. Po otcovej smrti sa rodina presťahovala do Los Angeles, kde ju mohla Peggy lepšie finančne podporovať vďaka väčším možnostiam zárobku v zábavnom priemysle. Melody Girls naďalej pokračovali v koncertovaní v Sioux City bez Peggy, pod vedením trubkárky Sarah Brownovej.
V období raného jazzu sa veľkej popularite tešili saxofónové kvartetá, kvintetá či sextetá (ako Six Brown Brothers, Columbia Saxophone Sextette či Joe Thomas Saxotette) a často vystupovali na promenádnych koncertoch, v kinách ako hudobný sprievod k nemým filmom či v kabaretných predstaveniach. V ragtimových úpravách pre saxofónové sexteto hrali 1. a 2. hlas melódie dva altové saxofóny, harmóniu hrali dva tenorové saxofóny s barytónovým a basový saxofón hral basovú linku. Niektoré saxofónové sextetá, ako napríklad vyššie spomenuté, ktorých členmi boli špičkoví hudobníci, povýšili prepracovanými aranžmánmi ragtimov túto hudbu na skutočné umenie. Aj Gilbertová dostala r. 1928 ponuku zostaviť dievčenské sexteto do vaudevillového predstavenia súrodencov Marca a Fanchon Wolffovcov. Malo sprevádzať fenomenálneho saxofonistu a zabávača Rudyho Wiedoefta v show s názvom Saxophobia Idea. Wiedoeft bol v tom čase veľkou hviezdou, preslávil sa virtuóznou hrou ...
...pokračovanie článku v čísle 11/2020. Teraz aj v PDF tu
Tento materiál je chránený autorským zákonom a jeho šírenenie bez súhlasu redakcie alebo autora je zakázané.